{"menu":{"id":161,"number":"00.01.03.01","name":"00.01.03.01 - Hist\u00f3ria a zauj\u00edmavosti","color":"#ff0000","type":null,"link":"https:\/\/www.prezident.sk\/page\/historia-a-zaujimavosti\/","page_id":null,"parent_id":115,"video_id":155,"lft":95,"rgt":96,"depth":4,"allowed":1,"created_at":"2020-01-06 10:53:39","updated_at":"2021-11-19 20:31:57","deleted_at":null,"video":{"id":155,"title":"00.01.03.01 - Hist\u00f3ria a zauj\u00edmavosti","text":"
Menu 00.01.02.03.01 História a zaujímavosti<\/strong> Krátka história<\/strong><\/p>\r\n Dejiny Slovenska ako stredoeurópskej krajiny tvoria viaceré civiliza\u010dné vrstvy. Pod obrázkom štítu Krivá\u0148 pokra\u010duje text:<\/p>\r\n Slovania a Uhorské krá\u013eovstvo<\/strong> Bratislava do\u010dasným centrom Uhorska<\/strong><\/p>\r\n Vládnuci rod Arpádovcov nadviazal na ve\u013ekomoravskú tradíciu a vytvoril na území Slovenska Nitrianske údelné vojvodstvo. Toto vojvodstvo zvä\u010dša spravoval budúci uhorský krá\u013e, malo vlastnú armádu a razilo mince. Pod obrázkom Spišského hradu z 11.-12. storo\u010dia pokra\u010duje text:<\/p>\r\n Vznik spisovného jazyka<\/strong><\/p>\r\n Konštituovanie moderného slovenského národa za\u010dalo vystúpením katolíckeho k\u0148aza Antona Bernoláka, ktorý ako prvý kodifikoval spisovný slovenský jazyk. Za jeho základ pou\u017eil západoslovenské náre\u010die z oblasti Trnavy. Totalita a Ne\u017ená revolúcia<\/strong><\/p>\r\n Koniec prvej svetovej vojny znamenal pre všetky národy strednej Európy nový za\u010diatok. V\u010faka rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie a porá\u017eke Nemecka získali slobodu Poliaci, Litovci, Estónci, Lotyši, Chorváti, Srbi, Slovinci, Albánci, \u010cesi a aj Slováci. Pod obrázkom Bratislavy z poh\u013eadu od mosta SNP potom nasleduje krátky súhrn:<\/p>\r\n Fakty o Slovensku: Menu 00.01.02.03.01 História a zaujímavosti<\/strong> Krátka história<\/strong><\/p>\r\n Dejiny Slovenska ako stredoeurópskej krajiny tvoria viaceré civiliza\u010dné vrstvy. Pod obrázkom štítu Krivá\u0148 pokra\u010duje text:<\/p>\r\n Slovania a Uhorské krá\u013eovstvo<\/strong> Bratislava do\u010dasným centrom Uhorska<\/strong><\/p>\r\n Vládnuci rod Arpádovcov nadviazal na ve\u013ekomoravskú tradíciu a vytvoril na území Slovenska Nitrianske údelné vojvodstvo. Toto vojvodstvo zvä\u010dša spravoval budúci uhorský krá\u013e, malo vlastnú armádu a razilo mince. Pod obrázkom Spišského hradu z 11.-12. storo\u010dia pokra\u010duje text:<\/p>\r\n Vznik spisovného jazyka<\/strong><\/p>\r\n Konštituovanie moderného slovenského národa za\u010dalo vystúpením katolíckeho k\u0148aza Antona Bernoláka, ktorý ako prvý kodifikoval spisovný slovenský jazyk. Za jeho základ pou\u017eil západoslovenské náre\u010die z oblasti Trnavy. Totalita a Ne\u017ená revolúcia<\/strong><\/p>\r\n Koniec prvej svetovej vojny znamenal pre všetky národy strednej Európy nový za\u010diatok. V\u010faka rozpadu Rakúsko-uhorskej monarchie a porá\u017eke Nemecka získali slobodu Poliaci, Litovci, Estónci, Lotyši, Chorváti, Srbi, Slovinci, Albánci, \u010cesi a aj Slováci. Pod obrázkom Bratislavy z poh\u013eadu od mosta SNP potom nasleduje krátky súhrn:<\/p>\r\n Fakty o Slovensku:
Do tohto menu sa dostaneme, ke\u010f myšou navolíme menu SLOVENSKO<\/strong> a potom klikneme na odkaz: HISTÓRIA A ZAUJÍMAVOSTI.<\/strong>
Po kliknutí na tento odkaz sa nám uká\u017ee nová podstránka s nadpisom:<\/p>\r\n
Potom pokra\u010duje text:
Historicky prvým dolo\u017eeným etnikom boli kmene Keltov (5. – 1. storo\u010die pred našim letopo\u010dtom). Najvä\u010dšie keltské oppidum (usadlos\u0165 mestského typu) na území sú\u010dasného Slovenska sa nachádzalo na mieste Bratislavy.
V prvej polovici 1. storo\u010dia pred našim letopo\u010dtom razili na tomto mieste strieborné mince s nápismi mien významných osôb, napríklad Biatec.
V období od polovice 1. storo\u010dia do za\u010diatku 5. storo\u010dia obýval územie dnešného Slovenska germánsky kme\u0148 Kvádov, v tesnom susedstve Rímskej ríše.
Carnuntum, hlavné mesto provincie Panónia, sa nachádzalo ne\u010faleko Bratislavy na území dnešného Rakúska.
V \u010dasoch najvä\u010dšieho rozkvetu malo a\u017e 50-tisíc obyvate\u013eov a od za\u010diatku 2. storo\u010dia tu bola nasledujúce tri storo\u010dia umiestnená rímska XIV. légia Gemina ako ochrana rímskych hraníc proti germánskym vpádom.
Sú\u010das\u0165ou rímskej ochrany hraníc (Limes Romanus) boli aj opevnenia a vojenské tábory nachádzajúce sa na území Slovenska: Gerulata pri Rusovciach, Devín, I\u017ea pri Komárne.
V rokoch 172-180 prebiehali na území dnešného Slovenska boje, ktoré boli sú\u010das\u0165ou Markomanských vojen medzi Rímskou ríšou a germánskymi kme\u0148mi Markomanov a Kvádov.
Z tohto obdobia (zima 179\/180) pochádza aj nápis na skale pri meste Tren\u010dín (Laugaricio) o prezimovaní vojakov II. rímskej légie Italica.
Rímsky cisár a stoický filozof Marcus Aurelius, ktorý vojny proti Germánom viedol, napísal prvé \u010dasti svojho známeho diela Myšienky k sebe po\u010das bojov pri rieke Hron.<\/p>\r\n
Na prelome 5. a 6. storo\u010dia za\u010dínajú v dôsledku ve\u013ekého s\u0165ahovania národov územie Slovenska osíd\u013eova\u0165 Slovania.
V rokoch 623-658 vytvorili prvý slovanský štátny útvar v strednej Európe nazývaný Samova ríša, pri\u010dom \u010das\u0165 jej pravdepodobného územia mala siaha\u0165 aj na územie Slovenska.
Pripojením neskoršieho štátneho útvaru, Pribinovho Nitrianskeho knie\u017eatstva k Mojmírovmu Moravskému knie\u017eatstvu, vznikol v roku 833 významný ranostredoveký štát, známy pod názvom Ve\u013eká Morava alebo Ve\u013ekomoravská ríša.
Formovali ju knie\u017eatá Mojmír I., Rastislav a najvä\u010dší územný a mocenský rozmach dosiahla po\u010das vlády Svätopluka.
Jadro tejto ríše tvorilo územie dnešnej Moravy, Slovenska a severného Ma\u010farska.
Na \u017eiados\u0165 knie\u017ea\u0165a Rastislava prišli v roku 863 na Ve\u013ekú Moravu vyslanci byzantského cisára Konštantín (Cyril) a Metod. Ich pôsobenie znamenalo významný kultúrny rozvoj, vytvorili písmo hlaholiku, prelo\u017eili do staroslovienskeho jazyka liturgické a biblické texty a staroslovien\u010dina sa stala aj uznanou bohoslu\u017eobnou re\u010dou.
Po smrti Svätopluka nastal úpadok ríše, ktorý dov\u0155šila invázia ma\u010farských kme\u0148ov a okolo roku 907 Ve\u013eká Morava zanikla.
V roku 955 sa staroma\u010farskí bojovníci, po porá\u017eke v bitke pri rieke Lech nemeckým cisárom Otom I., vzdali a natrvalo usadili v Karpatskej kotline.
V roku 1000 korunováciou Štefana I. za krá\u013ea vzniklo Uhorské krá\u013eovstvo.
Samotnému Štefanovi v boji o trón pomáhali ve\u013emo\u017ei slovanského pôvodu Hont a Poznan.<\/p>\r\n
Územie Slovenska sa stalo sú\u010das\u0165ou Uhorského krá\u013eovstva, a to a\u017e do jeho zániku v roku 1918.
Územie Slovenska neuniklo ni\u010divému tatárskemu vpádu v roku 1241.
Po tejto katastrofe povolával krá\u013e Belo IV. do krajiny osadníkov z cudziny a ude\u013eoval privilégiá aj slovenským mestám.
Na konci vlády Arpádovcov disponovali mnohé š\u013eachtické rody rozsiahlymi majetkami, ovládali najvyššie dvorské úrady a viedli politiku nezávislú od uhorského krá\u013ea.
Východné Slovensko ovládali Omodejovci a juhozápadné Matúš \u010cák Tren\u010diansky, prezývaný Pán Váhu a Tatier.
V krajine vládla anarchia, ktorá vyvrcholila po vymretí Arpádovcov v roku 1301.
Situáciu skonsolidoval a\u017e Karol Róbert z Anjou, ktorý odbojných ve\u013emo\u017eov porazil.
Za vlády Anjoucov boli na našom území nájdené nové lo\u017eiská drahých kovov.
V\u010faka náleziskám v Kremnici a Banskej Štiavnici sa Slovensko stalo zlatou ba\u0148ou Uhorska.
V Kremnici sa razili zlaté florény a strieborné groše, ktoré patrili k naj\u017eiadanejším platidlám Európy.
Za vlády \u017digmunda Luxemburského, ktorý bol neskôr korunovaný za cisára a \u010deského krá\u013ea, došlo k významnej prestavbe Bratislavského hradu. \u017digmund musel \u010deli\u0165 tureckej hrozbe aj husitskému hnutiu.
Krá\u013e Matej Hu\u0148ady, ktorý je známy pod menom Korvín, sa po\u010das svojej vlády rozhodol zalo\u017ei\u0165 vlastnú univerzitu.
Za jej sídlo si vybral Bratislavu, mesto na Dunaji.
Tento fakt sa premietol aj do samotného názvu prvej univerzity na Slovensku - Academia Istropolitana.
Pôsobili na nej u\u010denci, ktorí boli uznávaní v celej Európe.
Význam Bratislavy a Slovenska výrazne stúpol po porá\u017eke uhorských vojsk v bitke pri Mohá\u010di v roku 1526.
V dôsledku neustálej tureckej hrozby bola Bratislava od roku 1536 do\u010dasným hlavným mestom Uhorska a zárove\u0148 snemovým a korunova\u010dným mestom. Územie Slovenska sa tak stalo na vyše 150 rokov jadrom Uhorska.
Od roku 1563 do roku 1830 sa konali v Katedrále svätého Martina korunovácie Habsburgovcov za uhorských krá\u013eov a krá\u013eovné. Medzi korunovanými boli Maximilián I., Rudolf II. a Mária Terézia.
Najvä\u010dší rozmach Bratislavy je spojený s panovaním Márie Terézie. Dochádza k regulácii Dunaja a výstavbe mesta.
V 18. storo\u010dí bola Bratislava najvä\u010dším a naj\u013eudnatejším mestom Uhorska. Hrad sa stal krá\u013eovskou rezidenciou.
V Korunnej ve\u017ei uchovávali korunova\u010dné klenoty. V meste zasadal a\u017e do roku 1848 uhorský snem.
18. storo\u010die mo\u017eno ozna\u010di\u0165 za zlatý vek baníctva. Na Slovensku sa dolovalo zlato, striebro i me\u010f, ktorá sa vyvá\u017eala do zahrani\u010dia. V roku 1770 vznikla v Banskej Štiavnici prvá vysoká škola na svete v odbore baníctva Banská akadémia. V\u010faka školskej reforme Márie Terézie rástla gramotnos\u0165 aj národné povedomie Slovákov.<\/p>\r\n
Bernolákovské hnutie malo v sebe silne prítomný osvetový prvok, a to najmä v\u010faka pôsobeniu Juraja Fándlyho, ktorý svoju pozornos\u0165 zameral na riešenie praktických problémov spojených s ka\u017edodenným \u017eivotom sedliackeho \u013eudu. Bernolákom kodifikovaná sloven\u010dina sa však neujala a pre\u017eívala iba v úzkej skupine katolíckeho k\u0148azstva.
Úspešnejším bolo vystúpenie \u013dudovíta Štúra, profesora bratislavského evanjelického lýcea, poslanca Uhorského snemu, novinára a politika. Svoj jazykovo-kodifika\u010dný zámer podporil vydávaním prvých slovenských politicky orientovaných novín s názvom Slovenské národné noviny.
Pre svoj program sa mu podarilo získa\u0165 skupinu jeho vlastných študentov, ktorí sa stali horlivými zástancami a propagátormi štúrovskej sloven\u010diny. Jej základom bol jazyk u\u017eívaný zemanmi na Liptove, Orave a vo Zvolenskej \u017eupe, v\u010faka \u010domu sa Štúrovi podarilo získa\u0165 na svoju stranu aj \u010das\u0165 dovtedy etnicky slovenskej aristokracie.
Štúrov projekt bol úspešný aj preto, \u017ee sa mu podarilo prekona\u0165 konfesijné antagonizmy medzi slovenskými katolíkmi a evanjelikmi.
Štúr vystúpil spolo\u010dne s Jozefom Hurbanom a Michalom Hod\u017eom po\u010das revolúcie 1848 -1849 v ozbrojenom povstaní proti útlaku slovenského národa, ke\u010f uhorská vláda ignorovala po\u017eiadavky Slovákov v oblasti školstva, kultúry a samosprávy. V Myjave zalo\u017eili 19. septembra 1848 prvú Slovenskú národnú radu (SNR) ako vrcholný politický orgán
slovenského emancipa\u010dného revolu\u010dného pohybu. Tento pohyb vyvrcholil v druhej polovici 19. storo\u010dia zalo\u017eením Matice slovenskej v Martine (1863).
Vznikla tým kultúrna, politická a vzdelávacia inštitúcia, ktorá zdru\u017eovala temer všetkých predstavite\u013eov slovenského emancipa\u010dného hnutia. Jej trvanie však bolo ukon\u010dené zásahom uhorskej vlády v roku 1875. \u010cinnos\u0165 Matice slovenskej bola obnovená a\u017e po zániku Uhorska a vzniku \u010ceskoslovenska.<\/p>\r\n
Historickým medzníkom bolo prijatie Martinskej deklarácie 30. októbra 1918, ktorou sa predstavitelia všetkých politických smerov rozhodli pre štátne spojenie Slovenska s \u010cechmi.
Tým bol vyjadrený súhlas Slovákov so vznikom \u010ceskoslovenskej republiky.
Predchádzala tomu systematická politická aktivita Slovákov a \u010cechov v zahrani\u010dí.
Rozhodujúci podiel na vzniku slobodného štátu mali profesor Tomáš Garrigue Masaryk, generál Milan Rastislav Štefánik a Dr. Edvard Beneš.
Vystúpenie z Uhorského krá\u013eovstva a obdobie prvej \u010cSR znamenalo pre Slovákov rozvoj vo všetkých sférach \u017eivota – v hospodárstve, vo vzdelaní, v kultúre, ale aj v prezentácii Slovenska v zahrani\u010dí.
\u010ceskoslovensko ako jeden z prvých štátov na svete zaviedlo všeobecné a tajné hlasovacie právo bez rozdielu na pohlavie a majetok, osemhodinový pracovný \u010das, sociálne zabezpe\u010denie pre pracujúcich a ochranu práv národnostných menšín. Po\u010das jeho 20-ro\u010dnej existencie bol dokon\u010dený národotvorný proces Slovákov, ktorí získali vlastné školstvo, politické strany a kultúrne inštitúcie.
Prvým krokom k štátnej samostatnosti Slovenska bolo hnutie za autonómiu, ktorého snahy vyvrcholili v októbri 1938 jej uzákonením. Výraznejší posun nastal 14. marca 1939, ke\u010f bol pod nátlakom nacistického vodcu Adolfa Hitlera vyhlásený Slovenský štát, ktorý sa od júla toho istého roku oficiálne premenoval na Slovenskú republiku. Jej vedúci predstavitelia stáli po\u010das celého trvania 2. svetovej vojny na strane agresívnej politiky nacistického Nemecka a súhlasili, aby sa z územia vtedajšieho Slovenska vyviezlo do koncentra\u010dných táborov 70-tisíc \u017eidovských spoluob\u010danov.
D\u0148a 29. augusta 1944 zjednotené protifašistické sily vyhlásili v Banskej Bystrici Slovenské národné povstanie, ktorým sa Slováci prihlásili k celosvetovej antifašistickej koalícii. Povstanie bolo svojim rozsahom jedným z najvä\u010dších po\u010das druhej svetovej vojny. Vojaci a partizánske jednotky dokázali v otvorených bojoch vzdorova\u0165 nemeckej presile a\u017e do konca októbra 1944, kedy museli z taktických dôvodov ustúpi\u0165 do hôr.
Politickým cie\u013eom povstania bolo znovuzriadenie demokratického \u010ceskoslovenska.
Tieto plány však boli zmarené komunistickým pu\u010dom z februára 1948, ktorým bola na štyridsa\u0165 rokov nastolená komunistická diktatúra.
Ve\u013ekú nádej priniesol obrodný proces, ktorý vyvrcholil zvolením Alexandra Dub\u010deka za 1. tajomníka ÚV KS\u010c. Tento proces však násilnou inváziou prerušili vojská Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Napriek tomu vznikla federácia a dve republiky. Federáciu podpísali na Bratislavskom hrade 30. októbra 1968.
Po Ne\u017enej revolúcii v roku 1989, ktorá bola zorganizovaná domácimi disidentskými skupinami, nastalo opä\u0165 obdobie slobodného a demokratického \u010ceskoslovenska.
Spory o formu štátu a kompetencie federálnej vlády však spôsobili, \u017ee sa 1. januára 1993 spolo\u010dný štát \u010cechov a Slovákov rozdelil na dva samostatné štáty – \u010ceskú republiku a Slovenskú republiku.
Od 19. januára 1993 je Slovensko \u010dlenom OSN, od 29. marca 2004 \u010dlenom NATO a od 1. mája 2004 \u010dlenom Európskej únie.<\/p>\r\n
Oficiálny názov: Slovenská republika
Dátum vzniku republiky: 1. 1. 1993
Štátny jazyk: slovenský
Mena: euro od roku 2009
Politický systém: parlamentná demokracia (150 poslancov volených na 4 roky)
Ústavný systém: ústavná a zákonodarná moc
(Národná rada), výkonná moc (prezident a vláda),
súdna moc (ústavný súd a súdy)
Prezidentka republiky: Zuzana \u010caputová
Predseda parlamentu: Andrej Danko
Predseda vlády: Peter Pellegrini
Štátne symboly: štátny znak, vlajka, pe\u010da\u0165 a hymna „Nad Tatrou sa blýska“
\u010clenstvo v medzinárodných organizáciách:
EU, NATO, OSN, OECD, OBSE, INTERPOL at\u010f.
Hlavné mesto: Bratislava
Krajské mestá: Bratislava, Trnava, Nitra, Tren\u010dín, \u017dilina, Banská Bystrica, Prešov, Košice
Rozloha: 49 034 km2
Po\u010det obyvate\u013eov: 5 400 000
Hustota obyvate\u013estva: 111,1\/km2
Susedské krajiny: \u010ceská republika, Ma\u010farsko, Rakúsko, Po\u013eská republika, Ukrajina
Národnostné zlo\u017eenie obyvate\u013estva:
národnos\u0165 slovenská (80,7 %), ma\u010farská (8,5 %),
rómska (2,0 %), \u010deská (0,6 %), rusínska, ukrajinská,
ruská, nemecká, po\u013eská a iné (menej ne\u017e 2 %)
Obyvate\u013estvo pod\u013ea nábo\u017eenského vyznania:
rímskokatolícke (62 %), evanjelické a.v. (5,9 %),
gréckokatolícke (3,8 %), reformovano kres\u0165anské
(1,8 %), bez vyznania (13,4 %)
Nadmorská výška: 95 m n.m. (rieka Bodrog) - 2 655 m
n.m. (Gerlachovský štít)
Najvä\u010dší zo 170 hradov a zámkov: Spišský hrad
Najstaršia \u013eadová jasky\u0148a v Európe: Dobšinská \u013eadová jasky\u0148a
Najdlhšia slovenská rieka: Váh
Najvä\u010dší rie\u010dny ostrov v Európe: \u017ditný ostrov na Ju\u017enom Slovensku, 132 612 ha
Najvä\u010dší prírodný park: Národný park Nízke Tatry, 81 000 ha
Najstaršia chránená rastlina na Slovensku: plesnivec
Najvä\u010dšie i najhlbšie jazero: Ve\u013eké Hincovo pleso - 20,1 ha, h\u013abka 53 m
Najvä\u010dší drevený oltár na svete: Levo\u010da - Kostol sv. Jakuba, autor Majster Pavol, za\u010diatok 16. storo\u010dia, výška 18,6 m a šírka 6,3 m.
V\u013eavo je pevný pás s menu SLOVENSKO<\/strong> a na konci pevný pás s ponukou na odber noviniek a tirá\u017e.<\/p>","video_1":"https:\/\/youtu.be\/L7n1cqH5y1M","video_2":null,"video_1_server":null,"video_2_server":null,"created_at":"2019-12-26 21:40:01","updated_at":"2020-02-07 23:01:50"}},"video":"https:\/\/youtu.be\/L7n1cqH5y1M","text":"
Do tohto menu sa dostaneme, ke\u010f myšou navolíme menu SLOVENSKO<\/strong> a potom klikneme na odkaz: HISTÓRIA A ZAUJÍMAVOSTI.<\/strong>
Po kliknutí na tento odkaz sa nám uká\u017ee nová podstránka s nadpisom:<\/p>\r\n
Potom pokra\u010duje text:
Historicky prvým dolo\u017eeným etnikom boli kmene Keltov (5. – 1. storo\u010die pred našim letopo\u010dtom). Najvä\u010dšie keltské oppidum (usadlos\u0165 mestského typu) na území sú\u010dasného Slovenska sa nachádzalo na mieste Bratislavy.
V prvej polovici 1. storo\u010dia pred našim letopo\u010dtom razili na tomto mieste strieborné mince s nápismi mien významných osôb, napríklad Biatec.
V období od polovice 1. storo\u010dia do za\u010diatku 5. storo\u010dia obýval územie dnešného Slovenska germánsky kme\u0148 Kvádov, v tesnom susedstve Rímskej ríše.
Carnuntum, hlavné mesto provincie Panónia, sa nachádzalo ne\u010faleko Bratislavy na území dnešného Rakúska.
V \u010dasoch najvä\u010dšieho rozkvetu malo a\u017e 50-tisíc obyvate\u013eov a od za\u010diatku 2. storo\u010dia tu bola nasledujúce tri storo\u010dia umiestnená rímska XIV. légia Gemina ako ochrana rímskych hraníc proti germánskym vpádom.
Sú\u010das\u0165ou rímskej ochrany hraníc (Limes Romanus) boli aj opevnenia a vojenské tábory nachádzajúce sa na území Slovenska: Gerulata pri Rusovciach, Devín, I\u017ea pri Komárne.
V rokoch 172-180 prebiehali na území dnešného Slovenska boje, ktoré boli sú\u010das\u0165ou Markomanských vojen medzi Rímskou ríšou a germánskymi kme\u0148mi Markomanov a Kvádov.
Z tohto obdobia (zima 179\/180) pochádza aj nápis na skale pri meste Tren\u010dín (Laugaricio) o prezimovaní vojakov II. rímskej légie Italica.
Rímsky cisár a stoický filozof Marcus Aurelius, ktorý vojny proti Germánom viedol, napísal prvé \u010dasti svojho známeho diela Myšienky k sebe po\u010das bojov pri rieke Hron.<\/p>\r\n
Na prelome 5. a 6. storo\u010dia za\u010dínajú v dôsledku ve\u013ekého s\u0165ahovania národov územie Slovenska osíd\u013eova\u0165 Slovania.
V rokoch 623-658 vytvorili prvý slovanský štátny útvar v strednej Európe nazývaný Samova ríša, pri\u010dom \u010das\u0165 jej pravdepodobného územia mala siaha\u0165 aj na územie Slovenska.
Pripojením neskoršieho štátneho útvaru, Pribinovho Nitrianskeho knie\u017eatstva k Mojmírovmu Moravskému knie\u017eatstvu, vznikol v roku 833 významný ranostredoveký štát, známy pod názvom Ve\u013eká Morava alebo Ve\u013ekomoravská ríša.
Formovali ju knie\u017eatá Mojmír I., Rastislav a najvä\u010dší územný a mocenský rozmach dosiahla po\u010das vlády Svätopluka.
Jadro tejto ríše tvorilo územie dnešnej Moravy, Slovenska a severného Ma\u010farska.
Na \u017eiados\u0165 knie\u017ea\u0165a Rastislava prišli v roku 863 na Ve\u013ekú Moravu vyslanci byzantského cisára Konštantín (Cyril) a Metod. Ich pôsobenie znamenalo významný kultúrny rozvoj, vytvorili písmo hlaholiku, prelo\u017eili do staroslovienskeho jazyka liturgické a biblické texty a staroslovien\u010dina sa stala aj uznanou bohoslu\u017eobnou re\u010dou.
Po smrti Svätopluka nastal úpadok ríše, ktorý dov\u0155šila invázia ma\u010farských kme\u0148ov a okolo roku 907 Ve\u013eká Morava zanikla.
V roku 955 sa staroma\u010farskí bojovníci, po porá\u017eke v bitke pri rieke Lech nemeckým cisárom Otom I., vzdali a natrvalo usadili v Karpatskej kotline.
V roku 1000 korunováciou Štefana I. za krá\u013ea vzniklo Uhorské krá\u013eovstvo.
Samotnému Štefanovi v boji o trón pomáhali ve\u013emo\u017ei slovanského pôvodu Hont a Poznan.<\/p>\r\n
Územie Slovenska sa stalo sú\u010das\u0165ou Uhorského krá\u013eovstva, a to a\u017e do jeho zániku v roku 1918.
Územie Slovenska neuniklo ni\u010divému tatárskemu vpádu v roku 1241.
Po tejto katastrofe povolával krá\u013e Belo IV. do krajiny osadníkov z cudziny a ude\u013eoval privilégiá aj slovenským mestám.
Na konci vlády Arpádovcov disponovali mnohé š\u013eachtické rody rozsiahlymi majetkami, ovládali najvyššie dvorské úrady a viedli politiku nezávislú od uhorského krá\u013ea.
Východné Slovensko ovládali Omodejovci a juhozápadné Matúš \u010cák Tren\u010diansky, prezývaný Pán Váhu a Tatier.
V krajine vládla anarchia, ktorá vyvrcholila po vymretí Arpádovcov v roku 1301.
Situáciu skonsolidoval a\u017e Karol Róbert z Anjou, ktorý odbojných ve\u013emo\u017eov porazil.
Za vlády Anjoucov boli na našom území nájdené nové lo\u017eiská drahých kovov.
V\u010faka náleziskám v Kremnici a Banskej Štiavnici sa Slovensko stalo zlatou ba\u0148ou Uhorska.
V Kremnici sa razili zlaté florény a strieborné groše, ktoré patrili k naj\u017eiadanejším platidlám Európy.
Za vlády \u017digmunda Luxemburského, ktorý bol neskôr korunovaný za cisára a \u010deského krá\u013ea, došlo k významnej prestavbe Bratislavského hradu. \u017digmund musel \u010deli\u0165 tureckej hrozbe aj husitskému hnutiu.
Krá\u013e Matej Hu\u0148ady, ktorý je známy pod menom Korvín, sa po\u010das svojej vlády rozhodol zalo\u017ei\u0165 vlastnú univerzitu.
Za jej sídlo si vybral Bratislavu, mesto na Dunaji.
Tento fakt sa premietol aj do samotného názvu prvej univerzity na Slovensku - Academia Istropolitana.
Pôsobili na nej u\u010denci, ktorí boli uznávaní v celej Európe.
Význam Bratislavy a Slovenska výrazne stúpol po porá\u017eke uhorských vojsk v bitke pri Mohá\u010di v roku 1526.
V dôsledku neustálej tureckej hrozby bola Bratislava od roku 1536 do\u010dasným hlavným mestom Uhorska a zárove\u0148 snemovým a korunova\u010dným mestom. Územie Slovenska sa tak stalo na vyše 150 rokov jadrom Uhorska.
Od roku 1563 do roku 1830 sa konali v Katedrále svätého Martina korunovácie Habsburgovcov za uhorských krá\u013eov a krá\u013eovné. Medzi korunovanými boli Maximilián I., Rudolf II. a Mária Terézia.
Najvä\u010dší rozmach Bratislavy je spojený s panovaním Márie Terézie. Dochádza k regulácii Dunaja a výstavbe mesta.
V 18. storo\u010dí bola Bratislava najvä\u010dším a naj\u013eudnatejším mestom Uhorska. Hrad sa stal krá\u013eovskou rezidenciou.
V Korunnej ve\u017ei uchovávali korunova\u010dné klenoty. V meste zasadal a\u017e do roku 1848 uhorský snem.
18. storo\u010die mo\u017eno ozna\u010di\u0165 za zlatý vek baníctva. Na Slovensku sa dolovalo zlato, striebro i me\u010f, ktorá sa vyvá\u017eala do zahrani\u010dia. V roku 1770 vznikla v Banskej Štiavnici prvá vysoká škola na svete v odbore baníctva Banská akadémia. V\u010faka školskej reforme Márie Terézie rástla gramotnos\u0165 aj národné povedomie Slovákov.<\/p>\r\n
Bernolákovské hnutie malo v sebe silne prítomný osvetový prvok, a to najmä v\u010faka pôsobeniu Juraja Fándlyho, ktorý svoju pozornos\u0165 zameral na riešenie praktických problémov spojených s ka\u017edodenným \u017eivotom sedliackeho \u013eudu. Bernolákom kodifikovaná sloven\u010dina sa však neujala a pre\u017eívala iba v úzkej skupine katolíckeho k\u0148azstva.
Úspešnejším bolo vystúpenie \u013dudovíta Štúra, profesora bratislavského evanjelického lýcea, poslanca Uhorského snemu, novinára a politika. Svoj jazykovo-kodifika\u010dný zámer podporil vydávaním prvých slovenských politicky orientovaných novín s názvom Slovenské národné noviny.
Pre svoj program sa mu podarilo získa\u0165 skupinu jeho vlastných študentov, ktorí sa stali horlivými zástancami a propagátormi štúrovskej sloven\u010diny. Jej základom bol jazyk u\u017eívaný zemanmi na Liptove, Orave a vo Zvolenskej \u017eupe, v\u010faka \u010domu sa Štúrovi podarilo získa\u0165 na svoju stranu aj \u010das\u0165 dovtedy etnicky slovenskej aristokracie.
Štúrov projekt bol úspešný aj preto, \u017ee sa mu podarilo prekona\u0165 konfesijné antagonizmy medzi slovenskými katolíkmi a evanjelikmi.
Štúr vystúpil spolo\u010dne s Jozefom Hurbanom a Michalom Hod\u017eom po\u010das revolúcie 1848 -1849 v ozbrojenom povstaní proti útlaku slovenského národa, ke\u010f uhorská vláda ignorovala po\u017eiadavky Slovákov v oblasti školstva, kultúry a samosprávy. V Myjave zalo\u017eili 19. septembra 1848 prvú Slovenskú národnú radu (SNR) ako vrcholný politický orgán
slovenského emancipa\u010dného revolu\u010dného pohybu. Tento pohyb vyvrcholil v druhej polovici 19. storo\u010dia zalo\u017eením Matice slovenskej v Martine (1863).
Vznikla tým kultúrna, politická a vzdelávacia inštitúcia, ktorá zdru\u017eovala temer všetkých predstavite\u013eov slovenského emancipa\u010dného hnutia. Jej trvanie však bolo ukon\u010dené zásahom uhorskej vlády v roku 1875. \u010cinnos\u0165 Matice slovenskej bola obnovená a\u017e po zániku Uhorska a vzniku \u010ceskoslovenska.<\/p>\r\n
Historickým medzníkom bolo prijatie Martinskej deklarácie 30. októbra 1918, ktorou sa predstavitelia všetkých politických smerov rozhodli pre štátne spojenie Slovenska s \u010cechmi.
Tým bol vyjadrený súhlas Slovákov so vznikom \u010ceskoslovenskej republiky.
Predchádzala tomu systematická politická aktivita Slovákov a \u010cechov v zahrani\u010dí.
Rozhodujúci podiel na vzniku slobodného štátu mali profesor Tomáš Garrigue Masaryk, generál Milan Rastislav Štefánik a Dr. Edvard Beneš.
Vystúpenie z Uhorského krá\u013eovstva a obdobie prvej \u010cSR znamenalo pre Slovákov rozvoj vo všetkých sférach \u017eivota – v hospodárstve, vo vzdelaní, v kultúre, ale aj v prezentácii Slovenska v zahrani\u010dí.
\u010ceskoslovensko ako jeden z prvých štátov na svete zaviedlo všeobecné a tajné hlasovacie právo bez rozdielu na pohlavie a majetok, osemhodinový pracovný \u010das, sociálne zabezpe\u010denie pre pracujúcich a ochranu práv národnostných menšín. Po\u010das jeho 20-ro\u010dnej existencie bol dokon\u010dený národotvorný proces Slovákov, ktorí získali vlastné školstvo, politické strany a kultúrne inštitúcie.
Prvým krokom k štátnej samostatnosti Slovenska bolo hnutie za autonómiu, ktorého snahy vyvrcholili v októbri 1938 jej uzákonením. Výraznejší posun nastal 14. marca 1939, ke\u010f bol pod nátlakom nacistického vodcu Adolfa Hitlera vyhlásený Slovenský štát, ktorý sa od júla toho istého roku oficiálne premenoval na Slovenskú republiku. Jej vedúci predstavitelia stáli po\u010das celého trvania 2. svetovej vojny na strane agresívnej politiky nacistického Nemecka a súhlasili, aby sa z územia vtedajšieho Slovenska vyviezlo do koncentra\u010dných táborov 70-tisíc \u017eidovských spoluob\u010danov.
D\u0148a 29. augusta 1944 zjednotené protifašistické sily vyhlásili v Banskej Bystrici Slovenské národné povstanie, ktorým sa Slováci prihlásili k celosvetovej antifašistickej koalícii. Povstanie bolo svojim rozsahom jedným z najvä\u010dších po\u010das druhej svetovej vojny. Vojaci a partizánske jednotky dokázali v otvorených bojoch vzdorova\u0165 nemeckej presile a\u017e do konca októbra 1944, kedy museli z taktických dôvodov ustúpi\u0165 do hôr.
Politickým cie\u013eom povstania bolo znovuzriadenie demokratického \u010ceskoslovenska.
Tieto plány však boli zmarené komunistickým pu\u010dom z februára 1948, ktorým bola na štyridsa\u0165 rokov nastolená komunistická diktatúra.
Ve\u013ekú nádej priniesol obrodný proces, ktorý vyvrcholil zvolením Alexandra Dub\u010deka za 1. tajomníka ÚV KS\u010c. Tento proces však násilnou inváziou prerušili vojská Varšavskej zmluvy v auguste 1968. Napriek tomu vznikla federácia a dve republiky. Federáciu podpísali na Bratislavskom hrade 30. októbra 1968.
Po Ne\u017enej revolúcii v roku 1989, ktorá bola zorganizovaná domácimi disidentskými skupinami, nastalo opä\u0165 obdobie slobodného a demokratického \u010ceskoslovenska.
Spory o formu štátu a kompetencie federálnej vlády však spôsobili, \u017ee sa 1. januára 1993 spolo\u010dný štát \u010cechov a Slovákov rozdelil na dva samostatné štáty – \u010ceskú republiku a Slovenskú republiku.
Od 19. januára 1993 je Slovensko \u010dlenom OSN, od 29. marca 2004 \u010dlenom NATO a od 1. mája 2004 \u010dlenom Európskej únie.<\/p>\r\n
Oficiálny názov: Slovenská republika
Dátum vzniku republiky: 1. 1. 1993
Štátny jazyk: slovenský
Mena: euro od roku 2009
Politický systém: parlamentná demokracia (150 poslancov volených na 4 roky)
Ústavný systém: ústavná a zákonodarná moc
(Národná rada), výkonná moc (prezident a vláda),
súdna moc (ústavný súd a súdy)
Prezidentka republiky: Zuzana \u010caputová
Predseda parlamentu: Andrej Danko
Predseda vlády: Peter Pellegrini
Štátne symboly: štátny znak, vlajka, pe\u010da\u0165 a hymna „Nad Tatrou sa blýska“
\u010clenstvo v medzinárodných organizáciách:
EU, NATO, OSN, OECD, OBSE, INTERPOL at\u010f.
Hlavné mesto: Bratislava
Krajské mestá: Bratislava, Trnava, Nitra, Tren\u010dín, \u017dilina, Banská Bystrica, Prešov, Košice
Rozloha: 49 034 km2
Po\u010det obyvate\u013eov: 5 400 000
Hustota obyvate\u013estva: 111,1\/km2
Susedské krajiny: \u010ceská republika, Ma\u010farsko, Rakúsko, Po\u013eská republika, Ukrajina
Národnostné zlo\u017eenie obyvate\u013estva:
národnos\u0165 slovenská (80,7 %), ma\u010farská (8,5 %),
rómska (2,0 %), \u010deská (0,6 %), rusínska, ukrajinská,
ruská, nemecká, po\u013eská a iné (menej ne\u017e 2 %)
Obyvate\u013estvo pod\u013ea nábo\u017eenského vyznania:
rímskokatolícke (62 %), evanjelické a.v. (5,9 %),
gréckokatolícke (3,8 %), reformovano kres\u0165anské
(1,8 %), bez vyznania (13,4 %)
Nadmorská výška: 95 m n.m. (rieka Bodrog) - 2 655 m
n.m. (Gerlachovský štít)
Najvä\u010dší zo 170 hradov a zámkov: Spišský hrad
Najstaršia \u013eadová jasky\u0148a v Európe: Dobšinská \u013eadová jasky\u0148a
Najdlhšia slovenská rieka: Váh
Najvä\u010dší rie\u010dny ostrov v Európe: \u017ditný ostrov na Ju\u017enom Slovensku, 132 612 ha
Najvä\u010dší prírodný park: Národný park Nízke Tatry, 81 000 ha
Najstaršia chránená rastlina na Slovensku: plesnivec
Najvä\u010dšie i najhlbšie jazero: Ve\u013eké Hincovo pleso - 20,1 ha, h\u013abka 53 m
Najvä\u010dší drevený oltár na svete: Levo\u010da - Kostol sv. Jakuba, autor Majster Pavol, za\u010diatok 16. storo\u010dia, výška 18,6 m a šírka 6,3 m.
V\u013eavo je pevný pás s menu SLOVENSKO<\/strong> a na konci pevný pás s ponukou na odber noviniek a tirá\u017e.<\/p>"}