{"menu":{"id":172,"number":"00.02.01.02.01","name":"00.02.01.02.01 - P\u00f4sobnos\u0165 NR SR v z\u00e1le\u017eitostiach E\u00da","color":"#ff0000","type":null,"link":"https:\/\/www.nrsr.sk\/web\/default.aspx?sid=nrsr\/nrsreu\/posobnost","page_id":null,"parent_id":8,"video_id":166,"lft":295,"rgt":296,"depth":4,"allowed":1,"created_at":"2020-01-06 14:22:34","updated_at":"2021-11-19 20:31:57","deleted_at":null,"video":{"id":166,"title":"00.02.01.02.01 - P\u00f4sobnos\u0165 NR SR v z\u00e1le\u017eitostiach EU","text":"

Menu 00.02.01.02.01 Pôsobnos\u0165 NR SR v zále\u017eitostiach EÚ<\/strong><\/p>\r\n


Do tohto menu sa dostaneme, ke\u010f myšou navolíme menu NÁRODNÁ RADA,<\/strong> potom  NÁRODNÁ RADA A EURÓPSKA ÚNIA<\/strong> a klikneme na odkaz PôSOBNOS\u0164 NR SR v ZÁLE\u017dITOSTIACH EÚ.<\/strong><\/p>\r\n

Uká\u017ee sa nám nadpis:<\/p>\r\n

Pôsobnos\u0165 NR SR v zále\u017eitostiach EÚ<\/p>\r\n

a potom pokra\u010duje text, ktorý je dos\u0165 dlhý:

Sú\u010dasná právna úprava vz\u0165ahov medzi národnou radou a vládou v zále\u017eitostiach Európskej únie je obsiahnutá v ústavnom zákone \u010d. 397\/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v zále\u017eitostiach Európskej únie a v rokovacom poriadku.<\/p>\r\n

Podrobnejšiu úpravu obsahuje Systém tvorby stanovísk k návrhom aktov EÚ a stav koordinácie realizácie politík EÚ schválený uznesením vlády Slovenskej republiky \u010d. 627 z 27. októbra 2013 (1).
Tento dokument nastavuje pravidlá kooperácie medzi ústrednými orgánmi štátnej správy a \u010falšími aktérmi a procedurálny postup pri tvorbe stanovísk Slovenskej republiky k návrhom legislatívnych a iných aktov EÚ.<\/p>\r\n

Ústavný zákon \u010d. 397\/2004 Z. z.<\/strong><\/p>\r\n

D\u0148a 24. júna 2004 schválila národná rada návrh ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z., ktorého cie\u013eom je upravi\u0165 postavenie národnej rady v línii silného modelu kontrolnej pôsobnosti národnej rady vo\u010di vláde. Ide o rámcovú úpravu vz\u0165ahov zákonodarnej a výkonnej zlo\u017eky moci v oblasti zále\u017eitostí EÚ. Tento ústavný zákon dosia\u013e nebol zmenený ani doplnený, a tak niektoré jeho ustanovenia nezodpovedajú terminológii Lisabonskej zmluvy, \u010do však nemá vplyv na reálne postavenie národnej rady v zále\u017eitostiach EÚ.<\/p>\r\n

Vz\u0165ah národnej rady a vlády v zále\u017eitostiach EÚ <\/strong>má v zásade dve roviny - povinnos\u0165 vlády predklada\u0165 ur\u010dené materiály a právomoc národnej rady schva\u013eova\u0165 stanoviská Slovenskej republiky.
Vláda alebo poverený \u010dlen vlády predkladá národnej rade návrhy právne záväzných aktov a iných aktov EÚ, o ktorých budú rokova\u0165 zástupcovia vlád \u010dlenských štátov EÚ, a informuje národnú radu o ostatných zále\u017eitostiach súvisiacich s \u010dlenstvom Slovenskej republiky v EÚ.
Tieto návrhy má národná rada k dispozícii nielen od vlády, ale sú v rámci tzv. Barrosovej iniciatívy zasielané aj priamo národným parlamentom (2). Okrem toho vláda predkladá národnej rade aj návrhy stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov EÚ, pri\u010dom ich sú\u010das\u0165ou je najmä odhad ich vplyvu a dosahu na Slovenskú republiku (3).
Národná rada má právomoc (mo\u017enos\u0165) schva\u013eova\u0165 stanoviská Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov EÚ, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád \u010dlenských štátov EÚ.
Z tejto právnej úpravy vyplýva teda právo národnej rady, nie však povinnos\u0165, vyjadrova\u0165 sa k stanoviskám vlády k návrhom právnych aktov EÚ.
Národná rada mô\u017ee (ale nemusí) schva\u013eova\u0165 stanoviská Slovenskej republiky aj k \u010falším zále\u017eitostiam EÚ, ak ju o to po\u017eiada vláda alebo najmenej pätina poslancov národnej rady.
Aj v tomto prípade ide o právo národnej rady, ale nie o povinnos\u0165 vyjadrova\u0165 sa aj k iným zále\u017eitostiam EÚ. Ústavný zákon \u010d. 397\/2004 Z. z. stanovuje právne ú\u010dinky pre prípady, ke\u010f národná rada:
- schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky;
- nevyjadrí sa k návrhu stanoviska Slovenskej republiky
v lehote dvoch tý\u017ed\u0148ov od jeho predlo\u017eenia;
- neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky ani iné stanovisko v tej istej veci.<\/p>\r\n

Ak národná rada schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, \u010dlen vlády je týmto stanoviskom viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne EÚ. \u010clen vlády sa mô\u017ee od stanoviska Slovenskej republiky odchýli\u0165 len v nevyhnutnom prípade a so zrete\u013eom na záujmy Slovenskej republiky; v takom prípade je povinný o tom bezodkladne informova\u0165 národnú radu a takýto postup odôvodni\u0165.
\u010clen vlády mô\u017ee po\u017eiada\u0165 národnú radu o zmenu stanoviska Slovenskej republiky (4).
Ak sa národná rada nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky do dvoch tý\u017ed\u0148ov od jeho predlo\u017eenia, \u010dlen vlády je viazaný (predlo\u017eeným) návrhom stanoviska Slovenskej republiky (5).
Mo\u017enos\u0165 sa ku návrhu stanoviska nevyjadri\u0165 (tzv. princíp tichej procedúry) je prejavom mo\u017enosti stanovisko vzia\u0165 na vedomie resp. „ml\u010dky“ odsúhlasi\u0165 a vôbec ho neprerokováva\u0165 ani explicitne neschva\u013eova\u0165.
Ak sa národná rada rozhodne nevyjadri\u0165 sa, vláda bude v orgánoch EÚ prezentova\u0165 také stanovisko, ktoré si k danej veci pripravila a predlo\u017eila národnej rade.
Táto mo\u017enos\u0165 má vyu\u017eitie napríklad pri marginálnych otázkach, pri ktorých by prerokovávanie a schva\u013eovanie bolo len nadbyto\u010dným procedurálnym za\u0165a\u017eením národnej rady na úkor rozsiahlejších otázok so širším nadnárodno-politickým dosahom.
Ak národná rada neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zárove\u0148 neschváli v danej veci iné stanovisko, \u010dlen vlády je viazaný (predlo\u017eeným) ávrhom stanoviska Slovenskej republiky (6).
Tento princíp je analogický k tzv. princípu konštruktívneho nesúhlasu.
Okrem toho národná rada najmenej raz za rok na základe správy podanej vládou rokuje o zále\u017eitostiach súvisiacich s \u010dlenstvom Slovenskej republiky v EÚ a schva\u013euje odporú\u010dania pre vládu v nasledujúcom období (7).<\/p>\r\n

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske zále\u017eitosti<\/strong><\/p>\r\n

Pod\u013ea ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. mô\u017ee národná rada vykonávaním pôsobnosti v zále\u017eitostiach EÚ zákonom poveri\u0165 svoj výbor. To znamená, \u017ee pokia\u013e sa národná rada uznesie, \u017ee všetka európska agenda, ktorou sa rozhodne zaobera\u0165, nebude prerokovávaná na schôdzi národnej rady, mô\u017ee na tento ú\u010del zriadi\u0165 nový výbor alebo poveri\u0165 touto pôsobnos\u0165ou iný, u\u017e existujúci výbor.
Na tento ú\u010del bol najskôr do\u010dasne uznesením Národnej rady Slovenskej republiky \u010d. 893 z 29. apríla 2004 a neskôr na trvalo rokovacím poriadkom zriadený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske zále\u017eitosti.
Výbor pre európske zále\u017eitosti bol právnymi predpismi kreovaný ako silný výbor. Táto skuto\u010dnos\u0165 vyplýva najmä z ustanovenia ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z., pod\u013ea ktorého ak národná rada (výbor pre európske zále\u017eitosti) schváli návrh stanoviska (mandát) vlády, je \u010dlen vlády týmto stanoviskom (mandátom) viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne EÚ.
Ke\u010f\u017ee však výbor pre európske zále\u017eitosti v praxi nevykonáva len pôsobnos\u0165 v intenciách ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. (schva\u013eovanie záväzných mandátov pre \u010dlenov vlády), ale sú mu rokovacím poriadkom zverené aj \u010falšie právomoci národných parlamentov (napr. posudzovanie súladu návrhov legislatívnych aktov EÚ so zásadou subsidiarity vrátane schva\u013eovania odôvodnených stanovísk), je mo\u017ené konštatova\u0165, \u017ee slovenský model predstavuje tzv. zmiešaný systém sledovania zále\u017eitostí EÚ v národnom parlamente.
Prerokovávanie zále\u017eitostí EÚ vo výbore pre európske zále\u017eitosti upravujú § 58a a § 58b zákona o rokovacom poriadku, v ktorých sú podrobnejšie definované pravidlá postupu a rokovania tohto výboru. Okrem toho vyššie uvedené ustanovenia zakotvujú zlo\u017eenie výboru, spôsob hlasovania, ako aj povinnosti vlády vo\u010di tomuto výboru. Nový § 58b zákona o rokovacom poriadku upravuje postup pri prerokovávaní a podávaní \u017ealoby vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom EÚ.
(Vysvetlenie: subsidiarita - to znamená, \u017ee \u010do mô\u017ee urobi\u0165 ni\u017eší sociálny útvar sám, nemá ma\u0165 v kompetencii vyšší sociálny útvar. Tu to znamená, \u017ee \u010do mô\u017ee schváli\u0165 výbor, nemusí celé plénum NR SR).<\/p>\r\n

Zlo\u017eenie výboru<\/strong><\/p>\r\n

Národná rada volí predsedu a \u010dlenov výboru pre európske zále\u017eitosti na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do národnej rady v príslušnom volebnom období. Princíp pomerného zastúpenia sa uplat\u0148uje z toho dôvodu, \u017ee výbor pre európske zále\u017eitosti prijíma záväzné stanoviská a odporú\u010dania pre zástupcov Slovenskej republiky v inštitúciách EÚ, a preto je potrebné, aby o jeho stanoviskách rozhodovali všetky politické strany a politické hnutia zastúpené v národnej rade.
Výbor pre európske zále\u017eitosti je jediným výborom národnej rady, v ktorom má ka\u017edý z jeho \u010dlenov jedného náhradného \u010dlena. Náhradných \u010dlenov volí rovnako národná rada. Dôvodom je zabezpe\u010denie stálej funk\u010dnosti výboru
a \u010do najširšie odborné pokrytie agendy výboru. Náhradný \u010dlen sa mô\u017ee zú\u010dastni\u0165 na schôdzi výboru pre európske zále\u017eitosti za \u010dlena výboru na základe oznámenia \u010dlena výboru predsedovi výboru. V tomto prípade sa náhradný \u010dlen zapo\u010dítava do po\u010dtu prítomných \u010dlenov výboru a má na schôdzi výboru pre európske zále\u017eitosti právo hlasova\u0165.
Ak sa zú\u010dast\u0148uje na schôdzi výboru pre európske zále\u017eitosti spolu s \u010dlenom výboru, ktorého je náhradným \u010dlenom, alebo bez oznámenia \u010dlena výboru o ú\u010dasti náhradného \u010dlena, náhradný \u010dlen sa nezapo\u010dítava do po\u010dtu prítomných \u010dlenov výboru a nemá právo hlasova\u0165. Náhradný \u010dlen za predsedu výboru alebo podpredsedu výboru pre európske zále\u017eitosti sa na schôdzi výboru zú\u010dast\u0148uje ako \u010dlen výboru (8).
Na rokovaní výboru pre európske zále\u017eitosti sa mô\u017eu zú\u010dast\u0148ova\u0165 aj poslanci Európskeho parlamentu zvolení na území Slovenskej republiky, pri\u010dom majú právo vyjadrova\u0165 sa k prerokúvanej veci, ak po\u017eiadajú o slovo. Na rokovaní však nemajú právo hlasova\u0165.<\/p>\r\n

Pôsobnos\u0165 výboru<\/strong><\/p>\r\n

Výbor pre európske zále\u017eitosti:
a) prerokúva návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie,
b) schva\u013euje stanoviská Slovenskej republiky k návrhom pod\u013ea písmena a), o ktorých budú rokova\u0165 príslušné orgány Európskej únie,
c) posudzuje súlad návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity vrátane schva\u013eovania odôvodnených stanovísk,
d) prerokúva návrhy \u017ealôb vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie,
e) prerokúva správy a informácie predkladané národnej rade vládou a \u010dlenmi vlády a akty predkladané národnej rade orgánmi Európskej únie,
f) mô\u017ee po\u017eiada\u0165 ostatné výbory národnej rady o ich stanoviská k návrhom pod\u013ea písmen a) a b),
g) podáva národnej rade správy o \u010dinnosti pod\u013ea písmen a) a\u017e f) (9).
Národná rada si však mô\u017ee vyhradi\u0165 rozhodnutie o zále\u017eitostiach pod\u013ea písm. a) a\u017e c).
Týmto sa ponecháva národnej rade mo\u017enos\u0165, aby si v prípadoch osobitnej dôle\u017eitosti vyhradila rozhodnutie vo veciach zverených do pôsobnosti výboru pre európske zále\u017eitosti.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, \u017ee výbor pre európske zále\u017eitosti mô\u017ee po\u017eiada\u0165 aj ostatné výbory národnej rady (tzv. vecné výbory) o stanoviská k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov EÚ a k návrhom stanovísk Slovenskej republiky k týmto návrhom.
Spolupráca výboru pre európske zále\u017eitosti s vecnými výbormi vo veciach podstaty návrhov právnych aktov EÚ a návrhov stanovísk Slovenskej republiky k nim je be\u017enou praxou a umo\u017e\u0148uje zoh\u013eadni\u0165 širšie spektrum odborných a politických názorov.
O stanovisko vecného výboru výbor pre európske zále\u017eitosti po\u017eiada spravidla vtedy, ak gestorské ministerstvo ozna\u010dí návrh ako prioritný (s vysokou dôle\u017eitos\u0165ou) z poh\u013eadu záujmov Slovenskej republiky.
Napríklad ak sa návrh právne záväzného aktu EÚ prioritnej dôle\u017eitosti týka problematiky financií, mô\u017ee výbor pre európske zále\u017eitosti po\u017eiada\u0165 o odborné stanovisko k podstate toho návrhu Výbor NR SR pre financie a rozpo\u010det a pod.
Výbor pre európske zále\u017eitosti potom pri \u010falšom rokovaní o návrhu zoh\u013eadní stanovisko vecného výboru k tomuto návrhu, ak bolo výboru doru\u010dené.
Rokovací poriadok neustanovuje, v ktorom štádiu rozhodovacích procesov na úrovni EÚ sa má národná rada (resp. výbor pre európske zále\u017eitosti) uvedenými návrhmi zaobera\u0165, ponechávajúc tak aj toto na rozhodnutí samotnej národnej rady resp. výboru pre európske zále\u017eitosti.
Predseda výboru pre európske zále\u017eitosti priebe\u017ene zaradí do návrhu programu schôdze návrhy právnych aktov EÚ, ktoré boli výboru doru\u010dené, spravidla tak, aby výbor mohol v prípade návrhov legislatívnych aktov preskúma\u0165 ich súlad so zásadou subsidiarity do ôsmich tý\u017ed\u0148ov od ich doru\u010denia.
V praxi to znamená, \u017ee výbor pre európske zále\u017eitosti je pravidelne informovaný o nových návrhoch právnych aktov EÚ formou tabu\u013eky s novými návrhmi. Tabu\u013eka obsahuje informáciu o stru\u010dnom obsahu návrhu, kedy kon\u010dí lehota na posúdenie súladu so zásadou subsidiarity, informáciu o dôle\u017eitosti návrhu z poh\u013eadu záujmov Slovenskej republiky a odporú\u010danie Odboru pre európske zále\u017eitosti kancelárie národnej rady, \u010di sa má výbor pre európske zále\u017eitosti návrhom \u010falej zaobera\u0165 a akou formou.
Ako bolo vysvetlené vyššie, Lisabonská zmluva zavádza právo národných parlamentov dohliada\u0165 prostredníctvom systému v\u010dasného varovania nad dodr\u017eiavaním zásady subsidiarity v návrhoch legislatívnych aktov EÚ.
Ke\u010f\u017ee národná rada zverila svoje právomoci v oblasti európskych zále\u017eitostí výboru pre európske zále\u017eitosti, práve tento výbor má mo\u017enos\u0165 kontrolova\u0165 súlad spomínaných návrhov právnych aktov EÚ z h\u013eadiska ich súladu so zásadou subsidiarity.
Ak sa národná rada (výbor pre európske zále\u017eitosti) v osemtý\u017ed\u0148ovej lehote stanovenej Lisabonskou zmluvou uznesie na tom, \u017ee konkrétny návrh legislatívneho aktu EÚ nie je v súlade so zásadou subsidiarity, zašle príslušným inštitúciám EÚ odôvodnené stanovisko uvádzajúce, pre\u010do sa domnieva, \u017ee daný návrh nie je
v súlade so zásadou subsidiarity. Ak predlo\u017eené odôvodnené stanoviská zodpovedajú potrebnej vä\u010dšine hlasov priradených národným parlamentom, uplatní sa mechanizmus \u017eltej alebo oran\u017eovej karty popísaný v prvej \u010dasti tejto kapitoly.
Okrem uvedených blokujúcich prostriedkov mô\u017eu národné parlamenty iniciova\u0165 súdnu kontrolu dodr\u017eiavania zásady subsidiarity, a to podaním návrhu na Súdny dvor EÚ na za\u010datie osobitného typu konania o neplatnosti legislatívneho aktu.
Výbor pre európske zále\u017eitosti alebo najmenej pätina poslancov národnej rady mô\u017ee písomne po\u017eiada\u0165 národnú radu, aby sa uzniesla na podaní \u017ealoby vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom EÚ.
Návrh \u017ealoby musí obsahova\u0165 presné znenie \u017ealoby, na ktorej sa má národná rada uznies\u0165. Návrh \u017ealoby sa predkladá predsedovi národnej rady, a to najneskôr pätnásty de\u0148 pred uplynutím lehoty na podanie \u017ealoby, pri\u010dom \u010falšie nále\u017eitosti bli\u017ešie upravuje § 58b zákona o rokovacom poriadku.<\/p>\r\n

Predbe\u017ené stanovisko<\/strong><\/p>\r\n

Cie\u013eom predbe\u017eného stanoviska je na úvod legislatívneho procesu na úrovni EÚ definova\u0165 východiskové pozície Slovenskej republiky a ur\u010di\u0165 národné priority pre nasledujúcu diskusiu.
Predbe\u017ené stanovisko je východiskovým dokumentom pre zástupcu Slovenskej republiky v diskusiách v pracovných skupinách Rady. Pripravuje ho zodpovedajúci ústredný orgán štátnej správy a schva\u013euje príslušná Rezortná koordina\u010dná skupina (t.j. expertná skupina, ktorá koordinuje rozhodovací proces v zále\u017eitostiach EÚ na úrovni ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy). Vláda alebo poverený \u010dlen vlády najneskôr štyri tý\u017edne po obdr\u017eaní návrhu právneho aktu a návrhu legislatívneho aktu EÚ predkladá výboru pre európske zále\u017eitosti predbe\u017ené stanovisko k tomuto návrhu. Predbe\u017ené stanovisko je pozi\u010dným dokumentom vlády (ministerstva), ktorý obsahuje primárne hodnotenie predlo\u017eeného návrhu v po\u010diato\u010dnom štádiu legislatívneho procesu na úrovni EÚ.

Výbor pre európske zále\u017eitosti sa mô\u017ee s hodnotením súladu návrhu so zásadou subsidiarity v predbe\u017enom stanovisku stoto\u017eni\u0165 a s predlo\u017eeným predbe\u017eným stanoviskom vyslovi\u0165 súhlas, alebo v opa\u010dnom prípade, mô\u017ee \u010dlena vlády zaviaza\u0165 presadzova\u0165 v Rade inú pozíciu (napr. namieta\u0165 porušenie zásady subsidiarity).<\/p>\r\n

Stanovisko Slovenskej republiky<\/strong><\/p>\r\n

Stanovisko Slovenskej republiky predstavuje národné stanovisko na diskusiu alebo rozhodnutie na zasadnutia Rady. Návrh stanoviska Slovenskej republiky na rokovanie Rady pripravuje gestorský rezort na základe dovtedy spracovaných materiálov (predbe\u017ené stanovisko, pozícia a inštrukcia) a na základe výsledkov rokovaní príslušných Pracovných skupín Rady, výborov Rady a Výboru stálych zástupcov (tzv. COREPER). Návrh stanoviska schva\u013euje zodpovedný minister alebo vedúci predstavite\u013e iného ústredného orgánu štátnej správy, pri\u010dom pred schválením je návrh predmetom rokovania Komisie pre európske zále\u017eitosti, ktorá pôsobí na Ministerstve zahrani\u010dných vecí a európskych zále\u017eitostí SR a je hlavným expertným medzirezortným koordina\u010dným orgánom v oblasti tvorby stanovísk k návrhom právnych aktov EÚ.
Vláda alebo poverený \u010dlen vlády v dostato\u010dnom \u010dasovom predstihu predkladá výboru pre európske zále\u017eitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov EÚ, pri\u010dom v tejto veci je povinný
zú\u010dastni\u0165 sa na rokovaní výboru a informova\u0165 ho (10).
Ak výbor pre európske zále\u017eitosti schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, je \u010dlen vlády týmto stanoviskom viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne EÚ.
\u010clen vlády sa mô\u017ee od stanoviska Slovenskej republiky odchýli\u0165 len v nevyhnutnom prípade a so zrete\u013eom na záujmy Slovenskej republiky; v takom prípade je povinný o tom bezodkladne informova\u0165 výbor pre európske zále\u017eitosti a takýto postup odôvodni\u0165.
\u010clen vlády mô\u017ee po\u017eiada\u0165 výbor pre európske zále\u017eitosti o zmenu stanoviska Slovenskej republiky (11). Ak sa výbor pre európske zále\u017eitosti nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky do dvoch tý\u017ed\u0148ov od jeho predlo\u017eenia, \u010dlen vlády je viazaný (predlo\u017eeným) návrhom stanoviska Slovenskej republiky (12). Mo\u017enos\u0165 sa ku návrhu stanoviska nevyjadri\u0165 (tzv. princíp tichej procedúry) je prejavom mo\u017enosti stanovisko vzia\u0165 na vedomie resp. „ml\u010dky“
odsúhlasi\u0165 a vôbec ho neprerokováva\u0165 ani explicitne neschva\u013eova\u0165.
Ak výbor pre európske zále\u017eitosti neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zárove\u0148 neschváli v danej veci iné stanovisko, \u010dlen vlády je viazaný (pôvodným) návrhom stanoviska Slovenskej republiky (13). Tento princíp je analogický k tzv. princípu konštruktívneho nesúhlasu.<\/p>\r\n

Správa o zále\u017eitostiach súvisiacich s \u010dlenstvom Slovenskej republiky v EÚ<\/strong><\/p>\r\n

Vláda zabezpe\u010dí pravidelné informovanie výboru pre európske zále\u017eitosti \u010dlenmi vlády o aktuálnych otázkach, ktoré sú prerokúvané v orgánoch EÚ, ktorých sú \u010dlenmi. Vláda predkladá národnej rade do konca marca správu o zále\u017eitostiach súvisiacich s \u010dlenstvom Slovenskej republiky v EÚ za predchádzajúci kalendárny rok, ak národná rada nerozhodne inak.
Výbor pre európske zále\u017eitosti mô\u017ee kedyko\u013evek po\u017eiada\u0165 vládu alebo povereného \u010dlena vlády o predlo\u017eenie správy, podanie informácie, odôvodnenia alebo vysvetlenia v zále\u017eitostiach súvisiacich s \u010dlenstvom Slovenskej republiky v Európskej únii (14).<\/p>\r\n

Odbor pre európske zále\u017eitosti<\/strong><\/p>\r\n

Na zabezpe\u010denie výkonu pôsobnosti národnej rady v zále\u017eitostiach EÚ zriadila kancelária národnej rady Odbor pre európske zále\u017eitosti, ktorého pracovníci pripravujú odborné podkladové materiály na rokovanie výboru pre európske zále\u017eitosti.

Dopl\u0148ujúce informácie:
(1) Vláda Slovenskej republiky. Systém tvorby stanovísk k návrhom aktov EÚ a stav koordinácie realizácie politík EÚ. [online]. Overené 29.02.2016.
(2) Uvedené návrhy aktov EÚ sú zverej\u0148ované v tzv. Systéme sledovania európskych zále\u017eitostí http:\/\/www.nrsr.sk\/ssez\/.
(3) \u010cl. 1 ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v zále\u017eitostiach Európskej únie.
(4) \u010cl. 2 ods. 5 ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v zále\u017eitostiach Európskej únie.
(5) \u010cl. 2 ods. 4 ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v zále\u017eitostiach Európskej únie.
(6) \u010cl. 2 ods. 4 ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v zále\u017eitostiach Európskej únie.
(7) \u010cl. 2 ods. 6 ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v zále\u017eitostiach Európskej únie.
(8) § 58a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky \u010d. 350\/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona \u010d. 399\/2015 Z. z.
(9) § 58a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky \u010d. 350\/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
(10) § 58a zákona Národnej rady Slovenskej republiky \u010d. 350\/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
(11) \u010cl. 2 ods. 5 ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v zále\u017eitostiach Európskej únie.
(12) \u010cl. 2 ods. 4 ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v zále\u017eitostiach Európskej únie.
(13) \u010cl. 2 ods. 4 ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v zále\u017eitostiach Európskej únie.
(14) § 58a zákona Národnej rady Slovenskej republiky \u010d. 350\/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.<\/p>\r\n


Na spodku tejto podstránky je pevný šedý pás s odkazmi na \"De\u0148 v parlamente\"  a \"Rýchly prístup\"<\/strong>.<\/p>","video_1":"https:\/\/youtu.be\/RxXGCOjUEZM","video_2":null,"video_1_server":null,"video_2_server":null,"created_at":"2019-12-27 14:48:11","updated_at":"2020-02-17 16:31:51"}},"video":"https:\/\/youtu.be\/RxXGCOjUEZM","text":"

Menu 00.02.01.02.01 Pôsobnos\u0165 NR SR v zále\u017eitostiach EÚ<\/strong><\/p>\r\n


Do tohto menu sa dostaneme, ke\u010f myšou navolíme menu NÁRODNÁ RADA,<\/strong> potom  NÁRODNÁ RADA A EURÓPSKA ÚNIA<\/strong> a klikneme na odkaz PôSOBNOS\u0164 NR SR v ZÁLE\u017dITOSTIACH EÚ.<\/strong><\/p>\r\n

Uká\u017ee sa nám nadpis:<\/p>\r\n

Pôsobnos\u0165 NR SR v zále\u017eitostiach EÚ<\/p>\r\n

a potom pokra\u010duje text, ktorý je dos\u0165 dlhý:

Sú\u010dasná právna úprava vz\u0165ahov medzi národnou radou a vládou v zále\u017eitostiach Európskej únie je obsiahnutá v ústavnom zákone \u010d. 397\/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v zále\u017eitostiach Európskej únie a v rokovacom poriadku.<\/p>\r\n

Podrobnejšiu úpravu obsahuje Systém tvorby stanovísk k návrhom aktov EÚ a stav koordinácie realizácie politík EÚ schválený uznesením vlády Slovenskej republiky \u010d. 627 z 27. októbra 2013 (1).
Tento dokument nastavuje pravidlá kooperácie medzi ústrednými orgánmi štátnej správy a \u010falšími aktérmi a procedurálny postup pri tvorbe stanovísk Slovenskej republiky k návrhom legislatívnych a iných aktov EÚ.<\/p>\r\n

Ústavný zákon \u010d. 397\/2004 Z. z.<\/strong><\/p>\r\n

D\u0148a 24. júna 2004 schválila národná rada návrh ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z., ktorého cie\u013eom je upravi\u0165 postavenie národnej rady v línii silného modelu kontrolnej pôsobnosti národnej rady vo\u010di vláde. Ide o rámcovú úpravu vz\u0165ahov zákonodarnej a výkonnej zlo\u017eky moci v oblasti zále\u017eitostí EÚ. Tento ústavný zákon dosia\u013e nebol zmenený ani doplnený, a tak niektoré jeho ustanovenia nezodpovedajú terminológii Lisabonskej zmluvy, \u010do však nemá vplyv na reálne postavenie národnej rady v zále\u017eitostiach EÚ.<\/p>\r\n

Vz\u0165ah národnej rady a vlády v zále\u017eitostiach EÚ <\/strong>má v zásade dve roviny - povinnos\u0165 vlády predklada\u0165 ur\u010dené materiály a právomoc národnej rady schva\u013eova\u0165 stanoviská Slovenskej republiky.
Vláda alebo poverený \u010dlen vlády predkladá národnej rade návrhy právne záväzných aktov a iných aktov EÚ, o ktorých budú rokova\u0165 zástupcovia vlád \u010dlenských štátov EÚ, a informuje národnú radu o ostatných zále\u017eitostiach súvisiacich s \u010dlenstvom Slovenskej republiky v EÚ.
Tieto návrhy má národná rada k dispozícii nielen od vlády, ale sú v rámci tzv. Barrosovej iniciatívy zasielané aj priamo národným parlamentom (2). Okrem toho vláda predkladá národnej rade aj návrhy stanovísk Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov EÚ, pri\u010dom ich sú\u010das\u0165ou je najmä odhad ich vplyvu a dosahu na Slovenskú republiku (3).
Národná rada má právomoc (mo\u017enos\u0165) schva\u013eova\u0165 stanoviská Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov EÚ, o ktorých sa rozhoduje na úrovni zástupcov vlád \u010dlenských štátov EÚ.
Z tejto právnej úpravy vyplýva teda právo národnej rady, nie však povinnos\u0165, vyjadrova\u0165 sa k stanoviskám vlády k návrhom právnych aktov EÚ.
Národná rada mô\u017ee (ale nemusí) schva\u013eova\u0165 stanoviská Slovenskej republiky aj k \u010falším zále\u017eitostiam EÚ, ak ju o to po\u017eiada vláda alebo najmenej pätina poslancov národnej rady.
Aj v tomto prípade ide o právo národnej rady, ale nie o povinnos\u0165 vyjadrova\u0165 sa aj k iným zále\u017eitostiam EÚ. Ústavný zákon \u010d. 397\/2004 Z. z. stanovuje právne ú\u010dinky pre prípady, ke\u010f národná rada:
- schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky;
- nevyjadrí sa k návrhu stanoviska Slovenskej republiky
v lehote dvoch tý\u017ed\u0148ov od jeho predlo\u017eenia;
- neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky ani iné stanovisko v tej istej veci.<\/p>\r\n

Ak národná rada schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, \u010dlen vlády je týmto stanoviskom viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne EÚ. \u010clen vlády sa mô\u017ee od stanoviska Slovenskej republiky odchýli\u0165 len v nevyhnutnom prípade a so zrete\u013eom na záujmy Slovenskej republiky; v takom prípade je povinný o tom bezodkladne informova\u0165 národnú radu a takýto postup odôvodni\u0165.
\u010clen vlády mô\u017ee po\u017eiada\u0165 národnú radu o zmenu stanoviska Slovenskej republiky (4).
Ak sa národná rada nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky do dvoch tý\u017ed\u0148ov od jeho predlo\u017eenia, \u010dlen vlády je viazaný (predlo\u017eeným) návrhom stanoviska Slovenskej republiky (5).
Mo\u017enos\u0165 sa ku návrhu stanoviska nevyjadri\u0165 (tzv. princíp tichej procedúry) je prejavom mo\u017enosti stanovisko vzia\u0165 na vedomie resp. „ml\u010dky“ odsúhlasi\u0165 a vôbec ho neprerokováva\u0165 ani explicitne neschva\u013eova\u0165.
Ak sa národná rada rozhodne nevyjadri\u0165 sa, vláda bude v orgánoch EÚ prezentova\u0165 také stanovisko, ktoré si k danej veci pripravila a predlo\u017eila národnej rade.
Táto mo\u017enos\u0165 má vyu\u017eitie napríklad pri marginálnych otázkach, pri ktorých by prerokovávanie a schva\u013eovanie bolo len nadbyto\u010dným procedurálnym za\u0165a\u017eením národnej rady na úkor rozsiahlejších otázok so širším nadnárodno-politickým dosahom.
Ak národná rada neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zárove\u0148 neschváli v danej veci iné stanovisko, \u010dlen vlády je viazaný (predlo\u017eeným) ávrhom stanoviska Slovenskej republiky (6).
Tento princíp je analogický k tzv. princípu konštruktívneho nesúhlasu.
Okrem toho národná rada najmenej raz za rok na základe správy podanej vládou rokuje o zále\u017eitostiach súvisiacich s \u010dlenstvom Slovenskej republiky v EÚ a schva\u013euje odporú\u010dania pre vládu v nasledujúcom období (7).<\/p>\r\n

Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske zále\u017eitosti<\/strong><\/p>\r\n

Pod\u013ea ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. mô\u017ee národná rada vykonávaním pôsobnosti v zále\u017eitostiach EÚ zákonom poveri\u0165 svoj výbor. To znamená, \u017ee pokia\u013e sa národná rada uznesie, \u017ee všetka európska agenda, ktorou sa rozhodne zaobera\u0165, nebude prerokovávaná na schôdzi národnej rady, mô\u017ee na tento ú\u010del zriadi\u0165 nový výbor alebo poveri\u0165 touto pôsobnos\u0165ou iný, u\u017e existujúci výbor.
Na tento ú\u010del bol najskôr do\u010dasne uznesením Národnej rady Slovenskej republiky \u010d. 893 z 29. apríla 2004 a neskôr na trvalo rokovacím poriadkom zriadený Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre európske zále\u017eitosti.
Výbor pre európske zále\u017eitosti bol právnymi predpismi kreovaný ako silný výbor. Táto skuto\u010dnos\u0165 vyplýva najmä z ustanovenia ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z., pod\u013ea ktorého ak národná rada (výbor pre európske zále\u017eitosti) schváli návrh stanoviska (mandát) vlády, je \u010dlen vlády týmto stanoviskom (mandátom) viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne EÚ.
Ke\u010f\u017ee však výbor pre európske zále\u017eitosti v praxi nevykonáva len pôsobnos\u0165 v intenciách ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. (schva\u013eovanie záväzných mandátov pre \u010dlenov vlády), ale sú mu rokovacím poriadkom zverené aj \u010falšie právomoci národných parlamentov (napr. posudzovanie súladu návrhov legislatívnych aktov EÚ so zásadou subsidiarity vrátane schva\u013eovania odôvodnených stanovísk), je mo\u017ené konštatova\u0165, \u017ee slovenský model predstavuje tzv. zmiešaný systém sledovania zále\u017eitostí EÚ v národnom parlamente.
Prerokovávanie zále\u017eitostí EÚ vo výbore pre európske zále\u017eitosti upravujú § 58a a § 58b zákona o rokovacom poriadku, v ktorých sú podrobnejšie definované pravidlá postupu a rokovania tohto výboru. Okrem toho vyššie uvedené ustanovenia zakotvujú zlo\u017eenie výboru, spôsob hlasovania, ako aj povinnosti vlády vo\u010di tomuto výboru. Nový § 58b zákona o rokovacom poriadku upravuje postup pri prerokovávaní a podávaní \u017ealoby vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom EÚ.
(Vysvetlenie: subsidiarita - to znamená, \u017ee \u010do mô\u017ee urobi\u0165 ni\u017eší sociálny útvar sám, nemá ma\u0165 v kompetencii vyšší sociálny útvar. Tu to znamená, \u017ee \u010do mô\u017ee schváli\u0165 výbor, nemusí celé plénum NR SR).<\/p>\r\n

Zlo\u017eenie výboru<\/strong><\/p>\r\n

Národná rada volí predsedu a \u010dlenov výboru pre európske zále\u017eitosti na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí, za ktoré boli poslanci zvolení do národnej rady v príslušnom volebnom období. Princíp pomerného zastúpenia sa uplat\u0148uje z toho dôvodu, \u017ee výbor pre európske zále\u017eitosti prijíma záväzné stanoviská a odporú\u010dania pre zástupcov Slovenskej republiky v inštitúciách EÚ, a preto je potrebné, aby o jeho stanoviskách rozhodovali všetky politické strany a politické hnutia zastúpené v národnej rade.
Výbor pre európske zále\u017eitosti je jediným výborom národnej rady, v ktorom má ka\u017edý z jeho \u010dlenov jedného náhradného \u010dlena. Náhradných \u010dlenov volí rovnako národná rada. Dôvodom je zabezpe\u010denie stálej funk\u010dnosti výboru
a \u010do najširšie odborné pokrytie agendy výboru. Náhradný \u010dlen sa mô\u017ee zú\u010dastni\u0165 na schôdzi výboru pre európske zále\u017eitosti za \u010dlena výboru na základe oznámenia \u010dlena výboru predsedovi výboru. V tomto prípade sa náhradný \u010dlen zapo\u010dítava do po\u010dtu prítomných \u010dlenov výboru a má na schôdzi výboru pre európske zále\u017eitosti právo hlasova\u0165.
Ak sa zú\u010dast\u0148uje na schôdzi výboru pre európske zále\u017eitosti spolu s \u010dlenom výboru, ktorého je náhradným \u010dlenom, alebo bez oznámenia \u010dlena výboru o ú\u010dasti náhradného \u010dlena, náhradný \u010dlen sa nezapo\u010dítava do po\u010dtu prítomných \u010dlenov výboru a nemá právo hlasova\u0165. Náhradný \u010dlen za predsedu výboru alebo podpredsedu výboru pre európske zále\u017eitosti sa na schôdzi výboru zú\u010dast\u0148uje ako \u010dlen výboru (8).
Na rokovaní výboru pre európske zále\u017eitosti sa mô\u017eu zú\u010dast\u0148ova\u0165 aj poslanci Európskeho parlamentu zvolení na území Slovenskej republiky, pri\u010dom majú právo vyjadrova\u0165 sa k prerokúvanej veci, ak po\u017eiadajú o slovo. Na rokovaní však nemajú právo hlasova\u0165.<\/p>\r\n

Pôsobnos\u0165 výboru<\/strong><\/p>\r\n

Výbor pre európske zále\u017eitosti:
a) prerokúva návrhy právne záväzných aktov a iných aktov Európskej únie,
b) schva\u013euje stanoviská Slovenskej republiky k návrhom pod\u013ea písmena a), o ktorých budú rokova\u0165 príslušné orgány Európskej únie,
c) posudzuje súlad návrhov legislatívnych aktov Európskej únie so zásadou subsidiarity vrátane schva\u013eovania odôvodnených stanovísk,
d) prerokúva návrhy \u017ealôb vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom Európskej únie,
e) prerokúva správy a informácie predkladané národnej rade vládou a \u010dlenmi vlády a akty predkladané národnej rade orgánmi Európskej únie,
f) mô\u017ee po\u017eiada\u0165 ostatné výbory národnej rady o ich stanoviská k návrhom pod\u013ea písmen a) a b),
g) podáva národnej rade správy o \u010dinnosti pod\u013ea písmen a) a\u017e f) (9).
Národná rada si však mô\u017ee vyhradi\u0165 rozhodnutie o zále\u017eitostiach pod\u013ea písm. a) a\u017e c).
Týmto sa ponecháva národnej rade mo\u017enos\u0165, aby si v prípadoch osobitnej dôle\u017eitosti vyhradila rozhodnutie vo veciach zverených do pôsobnosti výboru pre európske zále\u017eitosti.
Z vyššie uvedeného je zrejmé, \u017ee výbor pre európske zále\u017eitosti mô\u017ee po\u017eiada\u0165 aj ostatné výbory národnej rady (tzv. vecné výbory) o stanoviská k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov EÚ a k návrhom stanovísk Slovenskej republiky k týmto návrhom.
Spolupráca výboru pre európske zále\u017eitosti s vecnými výbormi vo veciach podstaty návrhov právnych aktov EÚ a návrhov stanovísk Slovenskej republiky k nim je be\u017enou praxou a umo\u017e\u0148uje zoh\u013eadni\u0165 širšie spektrum odborných a politických názorov.
O stanovisko vecného výboru výbor pre európske zále\u017eitosti po\u017eiada spravidla vtedy, ak gestorské ministerstvo ozna\u010dí návrh ako prioritný (s vysokou dôle\u017eitos\u0165ou) z poh\u013eadu záujmov Slovenskej republiky.
Napríklad ak sa návrh právne záväzného aktu EÚ prioritnej dôle\u017eitosti týka problematiky financií, mô\u017ee výbor pre európske zále\u017eitosti po\u017eiada\u0165 o odborné stanovisko k podstate toho návrhu Výbor NR SR pre financie a rozpo\u010det a pod.
Výbor pre európske zále\u017eitosti potom pri \u010falšom rokovaní o návrhu zoh\u013eadní stanovisko vecného výboru k tomuto návrhu, ak bolo výboru doru\u010dené.
Rokovací poriadok neustanovuje, v ktorom štádiu rozhodovacích procesov na úrovni EÚ sa má národná rada (resp. výbor pre európske zále\u017eitosti) uvedenými návrhmi zaobera\u0165, ponechávajúc tak aj toto na rozhodnutí samotnej národnej rady resp. výboru pre európske zále\u017eitosti.
Predseda výboru pre európske zále\u017eitosti priebe\u017ene zaradí do návrhu programu schôdze návrhy právnych aktov EÚ, ktoré boli výboru doru\u010dené, spravidla tak, aby výbor mohol v prípade návrhov legislatívnych aktov preskúma\u0165 ich súlad so zásadou subsidiarity do ôsmich tý\u017ed\u0148ov od ich doru\u010denia.
V praxi to znamená, \u017ee výbor pre európske zále\u017eitosti je pravidelne informovaný o nových návrhoch právnych aktov EÚ formou tabu\u013eky s novými návrhmi. Tabu\u013eka obsahuje informáciu o stru\u010dnom obsahu návrhu, kedy kon\u010dí lehota na posúdenie súladu so zásadou subsidiarity, informáciu o dôle\u017eitosti návrhu z poh\u013eadu záujmov Slovenskej republiky a odporú\u010danie Odboru pre európske zále\u017eitosti kancelárie národnej rady, \u010di sa má výbor pre európske zále\u017eitosti návrhom \u010falej zaobera\u0165 a akou formou.
Ako bolo vysvetlené vyššie, Lisabonská zmluva zavádza právo národných parlamentov dohliada\u0165 prostredníctvom systému v\u010dasného varovania nad dodr\u017eiavaním zásady subsidiarity v návrhoch legislatívnych aktov EÚ.
Ke\u010f\u017ee národná rada zverila svoje právomoci v oblasti európskych zále\u017eitostí výboru pre európske zále\u017eitosti, práve tento výbor má mo\u017enos\u0165 kontrolova\u0165 súlad spomínaných návrhov právnych aktov EÚ z h\u013eadiska ich súladu so zásadou subsidiarity.
Ak sa národná rada (výbor pre európske zále\u017eitosti) v osemtý\u017ed\u0148ovej lehote stanovenej Lisabonskou zmluvou uznesie na tom, \u017ee konkrétny návrh legislatívneho aktu EÚ nie je v súlade so zásadou subsidiarity, zašle príslušným inštitúciám EÚ odôvodnené stanovisko uvádzajúce, pre\u010do sa domnieva, \u017ee daný návrh nie je
v súlade so zásadou subsidiarity. Ak predlo\u017eené odôvodnené stanoviská zodpovedajú potrebnej vä\u010dšine hlasov priradených národným parlamentom, uplatní sa mechanizmus \u017eltej alebo oran\u017eovej karty popísaný v prvej \u010dasti tejto kapitoly.
Okrem uvedených blokujúcich prostriedkov mô\u017eu národné parlamenty iniciova\u0165 súdnu kontrolu dodr\u017eiavania zásady subsidiarity, a to podaním návrhu na Súdny dvor EÚ na za\u010datie osobitného typu konania o neplatnosti legislatívneho aktu.
Výbor pre európske zále\u017eitosti alebo najmenej pätina poslancov národnej rady mô\u017ee písomne po\u017eiada\u0165 národnú radu, aby sa uzniesla na podaní \u017ealoby vo veci porušenia zásady subsidiarity legislatívnym aktom EÚ.
Návrh \u017ealoby musí obsahova\u0165 presné znenie \u017ealoby, na ktorej sa má národná rada uznies\u0165. Návrh \u017ealoby sa predkladá predsedovi národnej rady, a to najneskôr pätnásty de\u0148 pred uplynutím lehoty na podanie \u017ealoby, pri\u010dom \u010falšie nále\u017eitosti bli\u017ešie upravuje § 58b zákona o rokovacom poriadku.<\/p>\r\n

Predbe\u017ené stanovisko<\/strong><\/p>\r\n

Cie\u013eom predbe\u017eného stanoviska je na úvod legislatívneho procesu na úrovni EÚ definova\u0165 východiskové pozície Slovenskej republiky a ur\u010di\u0165 národné priority pre nasledujúcu diskusiu.
Predbe\u017ené stanovisko je východiskovým dokumentom pre zástupcu Slovenskej republiky v diskusiách v pracovných skupinách Rady. Pripravuje ho zodpovedajúci ústredný orgán štátnej správy a schva\u013euje príslušná Rezortná koordina\u010dná skupina (t.j. expertná skupina, ktorá koordinuje rozhodovací proces v zále\u017eitostiach EÚ na úrovni ministerstva alebo iného ústredného orgánu štátnej správy). Vláda alebo poverený \u010dlen vlády najneskôr štyri tý\u017edne po obdr\u017eaní návrhu právneho aktu a návrhu legislatívneho aktu EÚ predkladá výboru pre európske zále\u017eitosti predbe\u017ené stanovisko k tomuto návrhu. Predbe\u017ené stanovisko je pozi\u010dným dokumentom vlády (ministerstva), ktorý obsahuje primárne hodnotenie predlo\u017eeného návrhu v po\u010diato\u010dnom štádiu legislatívneho procesu na úrovni EÚ.

Výbor pre európske zále\u017eitosti sa mô\u017ee s hodnotením súladu návrhu so zásadou subsidiarity v predbe\u017enom stanovisku stoto\u017eni\u0165 a s predlo\u017eeným predbe\u017eným stanoviskom vyslovi\u0165 súhlas, alebo v opa\u010dnom prípade, mô\u017ee \u010dlena vlády zaviaza\u0165 presadzova\u0165 v Rade inú pozíciu (napr. namieta\u0165 porušenie zásady subsidiarity).<\/p>\r\n

Stanovisko Slovenskej republiky<\/strong><\/p>\r\n

Stanovisko Slovenskej republiky predstavuje národné stanovisko na diskusiu alebo rozhodnutie na zasadnutia Rady. Návrh stanoviska Slovenskej republiky na rokovanie Rady pripravuje gestorský rezort na základe dovtedy spracovaných materiálov (predbe\u017ené stanovisko, pozícia a inštrukcia) a na základe výsledkov rokovaní príslušných Pracovných skupín Rady, výborov Rady a Výboru stálych zástupcov (tzv. COREPER). Návrh stanoviska schva\u013euje zodpovedný minister alebo vedúci predstavite\u013e iného ústredného orgánu štátnej správy, pri\u010dom pred schválením je návrh predmetom rokovania Komisie pre európske zále\u017eitosti, ktorá pôsobí na Ministerstve zahrani\u010dných vecí a európskych zále\u017eitostí SR a je hlavným expertným medzirezortným koordina\u010dným orgánom v oblasti tvorby stanovísk k návrhom právnych aktov EÚ.
Vláda alebo poverený \u010dlen vlády v dostato\u010dnom \u010dasovom predstihu predkladá výboru pre európske zále\u017eitosti návrh stanoviska Slovenskej republiky k návrhom právne záväzných aktov a iných aktov EÚ, pri\u010dom v tejto veci je povinný
zú\u010dastni\u0165 sa na rokovaní výboru a informova\u0165 ho (10).
Ak výbor pre európske zále\u017eitosti schváli návrh stanoviska Slovenskej republiky, je \u010dlen vlády týmto stanoviskom viazaný pri zastupovaní Slovenskej republiky v príslušnom orgáne EÚ.
\u010clen vlády sa mô\u017ee od stanoviska Slovenskej republiky odchýli\u0165 len v nevyhnutnom prípade a so zrete\u013eom na záujmy Slovenskej republiky; v takom prípade je povinný o tom bezodkladne informova\u0165 výbor pre európske zále\u017eitosti a takýto postup odôvodni\u0165.
\u010clen vlády mô\u017ee po\u017eiada\u0165 výbor pre európske zále\u017eitosti o zmenu stanoviska Slovenskej republiky (11). Ak sa výbor pre európske zále\u017eitosti nevyjadrí k návrhu stanoviska Slovenskej republiky do dvoch tý\u017ed\u0148ov od jeho predlo\u017eenia, \u010dlen vlády je viazaný (predlo\u017eeným) návrhom stanoviska Slovenskej republiky (12). Mo\u017enos\u0165 sa ku návrhu stanoviska nevyjadri\u0165 (tzv. princíp tichej procedúry) je prejavom mo\u017enosti stanovisko vzia\u0165 na vedomie resp. „ml\u010dky“
odsúhlasi\u0165 a vôbec ho neprerokováva\u0165 ani explicitne neschva\u013eova\u0165.
Ak výbor pre európske zále\u017eitosti neschváli návrh stanoviska Slovenskej republiky a zárove\u0148 neschváli v danej veci iné stanovisko, \u010dlen vlády je viazaný (pôvodným) návrhom stanoviska Slovenskej republiky (13). Tento princíp je analogický k tzv. princípu konštruktívneho nesúhlasu.<\/p>\r\n

Správa o zále\u017eitostiach súvisiacich s \u010dlenstvom Slovenskej republiky v EÚ<\/strong><\/p>\r\n

Vláda zabezpe\u010dí pravidelné informovanie výboru pre európske zále\u017eitosti \u010dlenmi vlády o aktuálnych otázkach, ktoré sú prerokúvané v orgánoch EÚ, ktorých sú \u010dlenmi. Vláda predkladá národnej rade do konca marca správu o zále\u017eitostiach súvisiacich s \u010dlenstvom Slovenskej republiky v EÚ za predchádzajúci kalendárny rok, ak národná rada nerozhodne inak.
Výbor pre európske zále\u017eitosti mô\u017ee kedyko\u013evek po\u017eiada\u0165 vládu alebo povereného \u010dlena vlády o predlo\u017eenie správy, podanie informácie, odôvodnenia alebo vysvetlenia v zále\u017eitostiach súvisiacich s \u010dlenstvom Slovenskej republiky v Európskej únii (14).<\/p>\r\n

Odbor pre európske zále\u017eitosti<\/strong><\/p>\r\n

Na zabezpe\u010denie výkonu pôsobnosti národnej rady v zále\u017eitostiach EÚ zriadila kancelária národnej rady Odbor pre európske zále\u017eitosti, ktorého pracovníci pripravujú odborné podkladové materiály na rokovanie výboru pre európske zále\u017eitosti.

Dopl\u0148ujúce informácie:
(1) Vláda Slovenskej republiky. Systém tvorby stanovísk k návrhom aktov EÚ a stav koordinácie realizácie politík EÚ. [online]. Overené 29.02.2016.
(2) Uvedené návrhy aktov EÚ sú zverej\u0148ované v tzv. Systéme sledovania európskych zále\u017eitostí http:\/\/www.nrsr.sk\/ssez\/.
(3) \u010cl. 1 ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v zále\u017eitostiach Európskej únie.
(4) \u010cl. 2 ods. 5 ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v zále\u017eitostiach Európskej únie.
(5) \u010cl. 2 ods. 4 ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v zále\u017eitostiach Európskej únie.
(6) \u010cl. 2 ods. 4 ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v zále\u017eitostiach Európskej únie.
(7) \u010cl. 2 ods. 6 ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v zále\u017eitostiach Európskej únie.
(8) § 58a ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky \u010d. 350\/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení zákona \u010d. 399\/2015 Z. z.
(9) § 58a ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky \u010d. 350\/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
(10) § 58a zákona Národnej rady Slovenskej republiky \u010d. 350\/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
(11) \u010cl. 2 ods. 5 ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v zále\u017eitostiach Európskej únie.
(12) \u010cl. 2 ods. 4 ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v zále\u017eitostiach Európskej únie.
(13) \u010cl. 2 ods. 4 ústavného zákona \u010d. 397\/2004 Z. z. o spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky a vlády Slovenskej republiky v zále\u017eitostiach Európskej únie.
(14) § 58a zákona Národnej rady Slovenskej republiky \u010d. 350\/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.<\/p>\r\n


Na spodku tejto podstránky je pevný šedý pás s odkazmi na \"De\u0148 v parlamente\"  a \"Rýchly prístup\"<\/strong>.<\/p>"}