{"menu":{"id":179,"number":"00.02.01.04","name":"00.02.01.04 - Hist\u00f3ria NR SR","color":"#ff0000","type":null,"link":"https:\/\/www.nrsr.sk\/web\/?sid=nrsr\/historia","page_id":null,"parent_id":8,"video_id":176,"lft":323,"rgt":324,"depth":4,"allowed":1,"created_at":"2020-01-08 20:33:00","updated_at":"2021-11-19 20:31:57","deleted_at":null,"video":{"id":176,"title":"00.02.01.04 - Hist\u00f3ria NR SR","text":"

Menu 00.02.01.04 História NR SR<\/strong>

Do tohto menu sa dostaneme, ke\u010f myšou navolíme menu NÁRODNÁ RADA<\/strong> a klikneme na posledný, štvrtý odkaz<\/strong> HISTÓRIA NR SR.<\/strong>

Uká\u017ee sa nám nadpis: História NR SR a potom pokra\u010duje text:

Národná rada Slovenskej republiky v I. – VI. volebnom období<\/strong>

NR SR sídlila a\u017e do roku 1994 v \u017dupnom dome a jeho priestory vyu\u017eíva aj v sú\u010dasnosti. Slú\u017eia najmä ako konferen\u010dné centrum. Provizórium v \u017dupnom dome sa skon\u010dilo pres\u0165ahovaním NR SR do jej sú\u010dasnej budovy na hradnom vrchu v Bratislave. Jej výstavba sa za\u010dala v júni 1986. Architektonický projekt bol prispôsobený existencii pôsobenia jednej politickej strany a musel sa preto po\u010das výstavby meni\u0165. Poslancom slávnostne odovzdali do u\u017eívania ich prvú skuto\u010dnú sídelnú budovu 25. mája 1994.<\/p>\r\n

Pred\u010dasné parlamentné vo\u013eby 1994<\/strong><\/p>\r\n

Vnútropolitická situácia vyústila na jese\u0148 1994 do vypísania pred\u010dasných parlamentných volieb, ktoré boli prvými slobodnými vo\u013ebami v samostatnom štáte (konali sa 30. septembra a 1. októbra 1994, ú\u010das\u0165 76 %).
Ich výsledky odzrkadlili štruktúru politických preferencií obyvate\u013estva, pri\u010dom potvrdili legitimitu vzniku štátu zalo\u017eeného na princípoch parlamentnej demokracie a pluralitného politického systému.
Napriek rôznym problémom a politickým napätiam, ku ktorým v situácii budovania štátu dochádzalo, si vládna koalícia pod vedením premiéra Vladimíra Me\u010diara zachovala po celé štyri roky I. volebného obdobia v NR SR vä\u010dšinu.
Po prvý raz sa tak podarilo dovies\u0165 do konca ústavou stanovené štvorro\u010dné funk\u010dné obdobie parlamentu.
V tomto volebnom období bol prijatý aj nový Rokovací poriadok NR SR (zákon \u010d. 350\/1996 Z. z.), ktorý platí v znení neskorších predpisov a\u017e dodnes. Parlament viedol Ivan Gašparovi\u010d.<\/p>\r\n

Parlamentné vo\u013eby 1998<\/strong><\/p>\r\n

V d\u0148och 24. a 25. septembra 1998 sa uskuto\u010dnili riadne vo\u013eby do Národnej rady Slovenskej republiky (ú\u010das\u0165 84 %). <\/p>\r\n

Ich výsledky sa premietli v II. volebnom období do výraznej zmeny zastúpenia politických strán v zákonodarnom zbore a najmä vo vláde SR.<\/p>\r\n

Vládu pod vedením Mikuláša Dzurindu vytvorila pä\u0165koalícia bývalých opozi\u010dných strán pod názvom SDK s dominanciou KDH a DÚ, spolu s tradi\u010dnými stranami SD\u013d a SMK a novovzniknutou stranou SOP.
V tomto volebnom období uzákonila NR SR pod vedením Jozefa Migaša nové územnosprávne \u010dlenenie SR s ôsmimi vyššími územnými celkami, do ktorých sa v decembri 2001 konali prvé vo\u013eby.
Po prvý raz sa uskuto\u010dnila aj priama vo\u013eba prezidenta, z ktorej v roku 1999 ví\u0165azne vzišiel Rudolf Schuster.<\/p>\r\n

Parlamentné vo\u013eby 2002<\/strong><\/p>\r\n

Tretie vo\u013eby do Národnej rady Slovenskej republiky sa konali 20. a 21. septembra 2002 (ú\u010das\u0165 70 %). V nich po tretí raz zví\u0165azilo HZDS. Výsledky však napriek tomu v podstate potvrdili predchádzajúce smerovanie.
Vládu vytvorili štyri pravicové strany na \u010dele s SDKÚ, ktorá sa stala pokra\u010dovate\u013ekou rozpadnutej SDK.
V parlamente i vo vláde vystriedala Stranu ob\u010dianskeho porozumenia liberálna Aliancia nového ob\u010dana (ANO).
Pä\u0165percentný prah vstupu do NR SR po prvý raz prekro\u010dila aj Komunistická strana Slovenska.
V porovnaní s predchádzajúcimi volebnými obdobiami sa do parlamentu nedostala rozdelená Slovenská národná strana ani Strana demokratickej \u013eavice, ktorú nahradila strana Smer.
Predsedom parlamentu sa stal Pavol Hrušovský. Z vnútropolitického h\u013eadiska to bolo obdobie charakteristické štiepením subjektov na pravej strane politického spektra a naopak, zjednocovaním \u013eavice.
Pred koncom volebného obdobia vystúpilo z vládnej koalície KDH, \u010do prispelo k presunutiu termínu parlamentných volieb zo septembra na jún. Tento \u010dasový posun mo\u017eno v perspektívnom horizonte ozna\u010di\u0165 za pozitívum najmä vzh\u013eadom na mo\u017enos\u0165 kvalitnejšej prípravy zákona o štátnom rozpo\u010dte a súvisiacich opatrení.
V roku 2004 zvolili ob\u010dania za prezidenta SR Ivana Gašparovi\u010da.
Z ekonomického h\u013eadiska bola dôle\u017eitá najmä da\u0148ová reforma a zavedenie tzv. rovnej dane.
Zo zahrani\u010dnopolitického h\u013eadiska boli významné dva okamihy – vstup Slovenskej republiky do NATO 29. marca 2004 a do EÚ 1. mája 2004, pri\u010dom 13. júna 2004 sa po prvý raz konali vo\u013eby slovenských poslancov
do Európskeho parlamentu.
Takto sa prostredníctvom 14 poslancov (za SDKÚ, HZDS, Smer, KDH a SMK) ocitol slovenský parlamentarizmus aj na
medzinárodnej scéne.<\/p>\r\n

Pred\u010dasné parlamentné vo\u013eby 2006<\/strong><\/p>\r\n

Termín pred\u010dasných – štvrtých parlamentných volieb v Slovenskej republike bol stanovený na 17. júna 2006.
Ur\u010ditou zmenou oproti predchádzajúcim vo\u013ebám bolo, \u017ee sa konali iba v jeden de\u0148.
Túto, ale aj \u010falšie zmeny priniesol zákon \u010d. 333\/2004 Z. z. o vo\u013ebách do Národnej rady Slovenskej republiky prijatý v máji 2004.
Do parlamentu kandidovalo celkovo 21 politických strán a hnutí, medzi ktorými boli aj všetky politické subjekty pôsobiace v Národnej rade Slovenskej republiky v III. volebnom období.
Ú\u010das\u0165 na vo\u013ebách dosiahla 54,7 %, \u010do je v tomto prípade historické minimum.
Ví\u0165azom sa stala strana Smer – sociálna demokracia, do parlamentu sa dostalo celkovo šes\u0165 politických subjektov.
Pä\u0165percentný prah neprekro\u010dili Komunistická strana Slovenska, Slobodné fórum a ani predtým vládnuca Aliancia nového ob\u010dana.
Ustanovujúca schôdza NR SR pre IV. volebné obdobie, na \u010delo ktorej bol zvolený Pavol Paška, sa konala 4. júla 2006.
V rovnaký de\u0148 vymenoval prezident novú vládu SR pod vedením Roberta Fica, ktorú utvorili tri dovtedy opozi\u010dné strany a to Smer-SD, SNS a \u013dS-HZDS.
Významné bolo toto obdobie pre Slovensko najmä z medzinárodného h\u013eadiska. Koncom roka 2007 prijala NR SR zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike, ktoré sa stalo realitou od 1. januára 2009.
V decembri 2007 sa Slovenská republika stala sú\u010das\u0165ou schengenského priestoru.
V apríli 2008 NR SR schválila Lisabonskú zmluvu, ktorá nanovo upravila pravidlá fungovania Európskej únie.
Slovenská republika a Národná rada Slovenskej republiky boli 25. – 26. mája 2007 hostite\u013eom významného podujatia – Konferencie predsedov parlamentov \u010dlenských a kandidátskych krajín Európskej únie.<\/p>\r\n

Parlamentné vo\u013eby 2010<\/strong><\/p>\r\n

Piate vo\u013eby do NR SR vyhlásil predseda parlamentu Pavol Paška na 12. júna 2010.
O priaze\u0148 voli\u010dov sa uchádzalo celkovo 18 strán. Volieb sa zú\u010dastnilo 58,83 % oprávnených voli\u010dov. Vo\u013eby priniesli nieko\u013eko prekvapujúcich výsledkov. Pä\u0165percentnú hranicu prekro\u010dilo šes\u0165 politických subjektov s nasledujúcim ziskom voli\u010dských hlasov a príslušným po\u010dtom mandátov v NR SR:
Do parlamentu sa dostali dve novovytvorené strany: liberálna Sloboda a solidarita a Most – Híd, deklarujúci sa ako strana slovensko-ma\u010farskej spolupráce.
Naopak, pä\u0165percentnú hranicu neprekro\u010dili dve tradi\u010dné parlamentné strany, a to \u013dudová strana – HZDS, ktorá získala 4,32 % hlasov a Strana ma\u010farskej koalície, ktorá získala 4,33 % hlasov oprávnených voli\u010dov.
Tým sa V. volebné obdobie stalo v ur\u010ditom zmysle novou etapou v slovenskom politickom systéme.
Dve nové parlamentné strany sa spolu s Kres\u0165anskodemokratickým hnutím stali aj sú\u010das\u0165ou pravicovej vládnej koalície pod vedením SDKÚ-DS, ktorá nominovala na post premiérky Ivetu Radi\u010dovú.
Predsedom parlamentu sa stal šéf SaS Richard Sulík. Po kríze v koalícii, súvisiacej s odlišným postojom SaS k schváleniu dodatku k tzv. Eurovalu ako finan\u010dného záchranného systému eurozóny (European Financial Stability Facility – EFSF), nebola vláde v parlamente d\u0148a 11. októbra 2011 vyslovená dôvera.
Pád vlády rezultoval do rozhodnutia parlamentu o vypísaní pred\u010dasných parlamentných volieb, ktoré boli vyhlásené na 10. marca 2012. Piate volebné obdobie sa tak stalo najkratším v histórii NR SR.
V jeho závere stál na \u010dele parlamentu pôvodne jeho podpredseda Pavol Hrušovský.<\/p>\r\n

Pred\u010dasné parlamentné vo\u013eby 2012<\/strong><\/p>\r\n

Vo vo\u013ebách 10. marca 2012 sa nenaplnili pesimistické scenáre o podpriemernej ú\u010dasti voli\u010dov. Napokon sa volieb zú\u010dastnilo 59,11 % ob\u010danov. Kandidovalo rekordných 26 politických strán a hnutí.
Vo\u013eby sa skon\u010dili jednozna\u010dným ví\u0165azstvom \u013eavice, ke\u010f strana Smer získala viac ako 44% podiel platných hlasov.
To rezultovalo do najvyššieho zisku poslaneckých mandátov v histórii slobodných volieb v po\u010dte 83.
Predseda Smeru Robert Fico tak mal mo\u017enos\u0165 vytvori\u0165 nekoali\u010dnú vládu, ktorá bude ma\u0165 dostato\u010dnú podporu v parlamente.
Ustanovujúca schôdza Národnej rady SR v VI. volebnom období bola zvolaná na 4. apríla 2012.
Do parlamentu bolo zvolených tie\u017e pä\u0165 pravicových strán – tradi\u010dné KDH, novovzniknutá strana Oby\u010dajní \u013eudia a nezávislé osobnosti, ma\u010farsko-slovenský Most – Híd, dovtedy najsilnejšia pravicová strana SDKÚ-DS a liberálna SaS.
Ich volebné zisky sa pohybovai od necelých 6 do takmer 9 % a zostali tak v opozícii.
Pomerne tesne za bránami parlamentu skon\u010dili Slovenská národná strana a Strana ma\u010farskej koalície, \u010do je tie\u017e ur\u010ditým medzníkom v slovenskom politickom \u017eivote.
V rámci VI. volebného obdobia bol významný aj rok 2014, v ktorom uplynuli dve po sebe nasledujúce funk\u010dné obdobia prezidenta Ivana Gašparovi\u010da, 29. marca 2014 bol v druhom kole volieb za nového prezidenta Slovenskej republiky zvolený Andrej Kiska.<\/p>\r\n

Parlamentné vo\u013eby 2016<\/strong><\/p>\r\n

Vo vo\u013ebách 5. marca 2016 sa zú\u010dastnilo 59,94 % ob\u010danov.
Kandidovalo celkovo 23 politických strán a hnutí. Pä\u0165percentnú hranicu prekro\u010dilo 8 politických subjektov.
Do národnej rady sa dostali tri nové strany, a to Kotleba - \u013dudová strana Naše Slovensko, SME RODINA - Boris Kollár a strana #SIE\u0164.
Tesne pred bránami parlamentu skon\u010dili Kres\u0165anskodemokratické hnutie so ziskom 4,9 % a Strana ma\u010farskej komunity - Magyar Közösség Pártja so ziskom 4 % hlasov oprávnených voli\u010dov. Volebné zisky ostatných kandidujúcich strán
neprekro\u010dili 1 %.

Pod týmto textom je tabu\u013eka jednotlivých voelbných období s uvedením volebného zisku jednotlivých politických strán a rozdelením príslušného po\u010dtu poslaneckých mandátov.
 
Na spodku tejto podstránky je pevný šedý pás s odkazmi na \"De\u0148 v parlamente\"<\/strong>  a \"Rýchly prístup\"<\/strong>.<\/p>","video_1":"https:\/\/youtu.be\/qn6Xv4hAYpo","video_2":null,"video_1_server":null,"video_2_server":null,"created_at":"2019-12-27 15:11:34","updated_at":"2020-02-24 15:40:56"}},"video":"https:\/\/youtu.be\/qn6Xv4hAYpo","text":"

Menu 00.02.01.04 História NR SR<\/strong>

Do tohto menu sa dostaneme, ke\u010f myšou navolíme menu NÁRODNÁ RADA<\/strong> a klikneme na posledný, štvrtý odkaz<\/strong> HISTÓRIA NR SR.<\/strong>

Uká\u017ee sa nám nadpis: História NR SR a potom pokra\u010duje text:

Národná rada Slovenskej republiky v I. – VI. volebnom období<\/strong>

NR SR sídlila a\u017e do roku 1994 v \u017dupnom dome a jeho priestory vyu\u017eíva aj v sú\u010dasnosti. Slú\u017eia najmä ako konferen\u010dné centrum. Provizórium v \u017dupnom dome sa skon\u010dilo pres\u0165ahovaním NR SR do jej sú\u010dasnej budovy na hradnom vrchu v Bratislave. Jej výstavba sa za\u010dala v júni 1986. Architektonický projekt bol prispôsobený existencii pôsobenia jednej politickej strany a musel sa preto po\u010das výstavby meni\u0165. Poslancom slávnostne odovzdali do u\u017eívania ich prvú skuto\u010dnú sídelnú budovu 25. mája 1994.<\/p>\r\n

Pred\u010dasné parlamentné vo\u013eby 1994<\/strong><\/p>\r\n

Vnútropolitická situácia vyústila na jese\u0148 1994 do vypísania pred\u010dasných parlamentných volieb, ktoré boli prvými slobodnými vo\u013ebami v samostatnom štáte (konali sa 30. septembra a 1. októbra 1994, ú\u010das\u0165 76 %).
Ich výsledky odzrkadlili štruktúru politických preferencií obyvate\u013estva, pri\u010dom potvrdili legitimitu vzniku štátu zalo\u017eeného na princípoch parlamentnej demokracie a pluralitného politického systému.
Napriek rôznym problémom a politickým napätiam, ku ktorým v situácii budovania štátu dochádzalo, si vládna koalícia pod vedením premiéra Vladimíra Me\u010diara zachovala po celé štyri roky I. volebného obdobia v NR SR vä\u010dšinu.
Po prvý raz sa tak podarilo dovies\u0165 do konca ústavou stanovené štvorro\u010dné funk\u010dné obdobie parlamentu.
V tomto volebnom období bol prijatý aj nový Rokovací poriadok NR SR (zákon \u010d. 350\/1996 Z. z.), ktorý platí v znení neskorších predpisov a\u017e dodnes. Parlament viedol Ivan Gašparovi\u010d.<\/p>\r\n

Parlamentné vo\u013eby 1998<\/strong><\/p>\r\n

V d\u0148och 24. a 25. septembra 1998 sa uskuto\u010dnili riadne vo\u013eby do Národnej rady Slovenskej republiky (ú\u010das\u0165 84 %). <\/p>\r\n

Ich výsledky sa premietli v II. volebnom období do výraznej zmeny zastúpenia politických strán v zákonodarnom zbore a najmä vo vláde SR.<\/p>\r\n

Vládu pod vedením Mikuláša Dzurindu vytvorila pä\u0165koalícia bývalých opozi\u010dných strán pod názvom SDK s dominanciou KDH a DÚ, spolu s tradi\u010dnými stranami SD\u013d a SMK a novovzniknutou stranou SOP.
V tomto volebnom období uzákonila NR SR pod vedením Jozefa Migaša nové územnosprávne \u010dlenenie SR s ôsmimi vyššími územnými celkami, do ktorých sa v decembri 2001 konali prvé vo\u013eby.
Po prvý raz sa uskuto\u010dnila aj priama vo\u013eba prezidenta, z ktorej v roku 1999 ví\u0165azne vzišiel Rudolf Schuster.<\/p>\r\n

Parlamentné vo\u013eby 2002<\/strong><\/p>\r\n

Tretie vo\u013eby do Národnej rady Slovenskej republiky sa konali 20. a 21. septembra 2002 (ú\u010das\u0165 70 %). V nich po tretí raz zví\u0165azilo HZDS. Výsledky však napriek tomu v podstate potvrdili predchádzajúce smerovanie.
Vládu vytvorili štyri pravicové strany na \u010dele s SDKÚ, ktorá sa stala pokra\u010dovate\u013ekou rozpadnutej SDK.
V parlamente i vo vláde vystriedala Stranu ob\u010dianskeho porozumenia liberálna Aliancia nového ob\u010dana (ANO).
Pä\u0165percentný prah vstupu do NR SR po prvý raz prekro\u010dila aj Komunistická strana Slovenska.
V porovnaní s predchádzajúcimi volebnými obdobiami sa do parlamentu nedostala rozdelená Slovenská národná strana ani Strana demokratickej \u013eavice, ktorú nahradila strana Smer.
Predsedom parlamentu sa stal Pavol Hrušovský. Z vnútropolitického h\u013eadiska to bolo obdobie charakteristické štiepením subjektov na pravej strane politického spektra a naopak, zjednocovaním \u013eavice.
Pred koncom volebného obdobia vystúpilo z vládnej koalície KDH, \u010do prispelo k presunutiu termínu parlamentných volieb zo septembra na jún. Tento \u010dasový posun mo\u017eno v perspektívnom horizonte ozna\u010di\u0165 za pozitívum najmä vzh\u013eadom na mo\u017enos\u0165 kvalitnejšej prípravy zákona o štátnom rozpo\u010dte a súvisiacich opatrení.
V roku 2004 zvolili ob\u010dania za prezidenta SR Ivana Gašparovi\u010da.
Z ekonomického h\u013eadiska bola dôle\u017eitá najmä da\u0148ová reforma a zavedenie tzv. rovnej dane.
Zo zahrani\u010dnopolitického h\u013eadiska boli významné dva okamihy – vstup Slovenskej republiky do NATO 29. marca 2004 a do EÚ 1. mája 2004, pri\u010dom 13. júna 2004 sa po prvý raz konali vo\u013eby slovenských poslancov
do Európskeho parlamentu.
Takto sa prostredníctvom 14 poslancov (za SDKÚ, HZDS, Smer, KDH a SMK) ocitol slovenský parlamentarizmus aj na
medzinárodnej scéne.<\/p>\r\n

Pred\u010dasné parlamentné vo\u013eby 2006<\/strong><\/p>\r\n

Termín pred\u010dasných – štvrtých parlamentných volieb v Slovenskej republike bol stanovený na 17. júna 2006.
Ur\u010ditou zmenou oproti predchádzajúcim vo\u013ebám bolo, \u017ee sa konali iba v jeden de\u0148.
Túto, ale aj \u010falšie zmeny priniesol zákon \u010d. 333\/2004 Z. z. o vo\u013ebách do Národnej rady Slovenskej republiky prijatý v máji 2004.
Do parlamentu kandidovalo celkovo 21 politických strán a hnutí, medzi ktorými boli aj všetky politické subjekty pôsobiace v Národnej rade Slovenskej republiky v III. volebnom období.
Ú\u010das\u0165 na vo\u013ebách dosiahla 54,7 %, \u010do je v tomto prípade historické minimum.
Ví\u0165azom sa stala strana Smer – sociálna demokracia, do parlamentu sa dostalo celkovo šes\u0165 politických subjektov.
Pä\u0165percentný prah neprekro\u010dili Komunistická strana Slovenska, Slobodné fórum a ani predtým vládnuca Aliancia nového ob\u010dana.
Ustanovujúca schôdza NR SR pre IV. volebné obdobie, na \u010delo ktorej bol zvolený Pavol Paška, sa konala 4. júla 2006.
V rovnaký de\u0148 vymenoval prezident novú vládu SR pod vedením Roberta Fica, ktorú utvorili tri dovtedy opozi\u010dné strany a to Smer-SD, SNS a \u013dS-HZDS.
Významné bolo toto obdobie pre Slovensko najmä z medzinárodného h\u013eadiska. Koncom roka 2007 prijala NR SR zákon o zavedení meny euro v Slovenskej republike, ktoré sa stalo realitou od 1. januára 2009.
V decembri 2007 sa Slovenská republika stala sú\u010das\u0165ou schengenského priestoru.
V apríli 2008 NR SR schválila Lisabonskú zmluvu, ktorá nanovo upravila pravidlá fungovania Európskej únie.
Slovenská republika a Národná rada Slovenskej republiky boli 25. – 26. mája 2007 hostite\u013eom významného podujatia – Konferencie predsedov parlamentov \u010dlenských a kandidátskych krajín Európskej únie.<\/p>\r\n

Parlamentné vo\u013eby 2010<\/strong><\/p>\r\n

Piate vo\u013eby do NR SR vyhlásil predseda parlamentu Pavol Paška na 12. júna 2010.
O priaze\u0148 voli\u010dov sa uchádzalo celkovo 18 strán. Volieb sa zú\u010dastnilo 58,83 % oprávnených voli\u010dov. Vo\u013eby priniesli nieko\u013eko prekvapujúcich výsledkov. Pä\u0165percentnú hranicu prekro\u010dilo šes\u0165 politických subjektov s nasledujúcim ziskom voli\u010dských hlasov a príslušným po\u010dtom mandátov v NR SR:
Do parlamentu sa dostali dve novovytvorené strany: liberálna Sloboda a solidarita a Most – Híd, deklarujúci sa ako strana slovensko-ma\u010farskej spolupráce.
Naopak, pä\u0165percentnú hranicu neprekro\u010dili dve tradi\u010dné parlamentné strany, a to \u013dudová strana – HZDS, ktorá získala 4,32 % hlasov a Strana ma\u010farskej koalície, ktorá získala 4,33 % hlasov oprávnených voli\u010dov.
Tým sa V. volebné obdobie stalo v ur\u010ditom zmysle novou etapou v slovenskom politickom systéme.
Dve nové parlamentné strany sa spolu s Kres\u0165anskodemokratickým hnutím stali aj sú\u010das\u0165ou pravicovej vládnej koalície pod vedením SDKÚ-DS, ktorá nominovala na post premiérky Ivetu Radi\u010dovú.
Predsedom parlamentu sa stal šéf SaS Richard Sulík. Po kríze v koalícii, súvisiacej s odlišným postojom SaS k schváleniu dodatku k tzv. Eurovalu ako finan\u010dného záchranného systému eurozóny (European Financial Stability Facility – EFSF), nebola vláde v parlamente d\u0148a 11. októbra 2011 vyslovená dôvera.
Pád vlády rezultoval do rozhodnutia parlamentu o vypísaní pred\u010dasných parlamentných volieb, ktoré boli vyhlásené na 10. marca 2012. Piate volebné obdobie sa tak stalo najkratším v histórii NR SR.
V jeho závere stál na \u010dele parlamentu pôvodne jeho podpredseda Pavol Hrušovský.<\/p>\r\n

Pred\u010dasné parlamentné vo\u013eby 2012<\/strong><\/p>\r\n

Vo vo\u013ebách 10. marca 2012 sa nenaplnili pesimistické scenáre o podpriemernej ú\u010dasti voli\u010dov. Napokon sa volieb zú\u010dastnilo 59,11 % ob\u010danov. Kandidovalo rekordných 26 politických strán a hnutí.
Vo\u013eby sa skon\u010dili jednozna\u010dným ví\u0165azstvom \u013eavice, ke\u010f strana Smer získala viac ako 44% podiel platných hlasov.
To rezultovalo do najvyššieho zisku poslaneckých mandátov v histórii slobodných volieb v po\u010dte 83.
Predseda Smeru Robert Fico tak mal mo\u017enos\u0165 vytvori\u0165 nekoali\u010dnú vládu, ktorá bude ma\u0165 dostato\u010dnú podporu v parlamente.
Ustanovujúca schôdza Národnej rady SR v VI. volebnom období bola zvolaná na 4. apríla 2012.
Do parlamentu bolo zvolených tie\u017e pä\u0165 pravicových strán – tradi\u010dné KDH, novovzniknutá strana Oby\u010dajní \u013eudia a nezávislé osobnosti, ma\u010farsko-slovenský Most – Híd, dovtedy najsilnejšia pravicová strana SDKÚ-DS a liberálna SaS.
Ich volebné zisky sa pohybovai od necelých 6 do takmer 9 % a zostali tak v opozícii.
Pomerne tesne za bránami parlamentu skon\u010dili Slovenská národná strana a Strana ma\u010farskej koalície, \u010do je tie\u017e ur\u010ditým medzníkom v slovenskom politickom \u017eivote.
V rámci VI. volebného obdobia bol významný aj rok 2014, v ktorom uplynuli dve po sebe nasledujúce funk\u010dné obdobia prezidenta Ivana Gašparovi\u010da, 29. marca 2014 bol v druhom kole volieb za nového prezidenta Slovenskej republiky zvolený Andrej Kiska.<\/p>\r\n

Parlamentné vo\u013eby 2016<\/strong><\/p>\r\n

Vo vo\u013ebách 5. marca 2016 sa zú\u010dastnilo 59,94 % ob\u010danov.
Kandidovalo celkovo 23 politických strán a hnutí. Pä\u0165percentnú hranicu prekro\u010dilo 8 politických subjektov.
Do národnej rady sa dostali tri nové strany, a to Kotleba - \u013dudová strana Naše Slovensko, SME RODINA - Boris Kollár a strana #SIE\u0164.
Tesne pred bránami parlamentu skon\u010dili Kres\u0165anskodemokratické hnutie so ziskom 4,9 % a Strana ma\u010farskej komunity - Magyar Közösség Pártja so ziskom 4 % hlasov oprávnených voli\u010dov. Volebné zisky ostatných kandidujúcich strán
neprekro\u010dili 1 %.

Pod týmto textom je tabu\u013eka jednotlivých voelbných období s uvedením volebného zisku jednotlivých politických strán a rozdelením príslušného po\u010dtu poslaneckých mandátov.
 
Na spodku tejto podstránky je pevný šedý pás s odkazmi na \"De\u0148 v parlamente\"<\/strong>  a \"Rýchly prístup\"<\/strong>.<\/p>"}